Koncerty a vystúpenia

14. února 2008 v 21:38 |  Hviezdy
Dotkli ste sa hviezd?
Napíšte svoje dojmy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jurino jurino | E-mail | 12. března 2008 v 16:30 | Reagovat

VEČER BOJOVÝCH UMENÍ (7.3.2008, Hala Pasienky, Bratislava)

Hosť podujatia VIERKA BERKYOVÁ (naša Vieruš)

Tak, z ktorej stránky začať? Zrejme hneď od stredu :) Po skončení súťaže Slovensko hľadá Superstar to bolo zrejme prvé podujatie, na ktorom Vierka vystupovala ako hosť a bolo dostatočne zmedializované. Na reklamných letákoch bolo Vierkine meno dostatočne zvýraznené, aby si ho všimla väčšina ľudí, ktorá mala záujem sa zúčastniť na tomto podujatí. Tak sme sa pobrali v piatok do haly spolu s Kikou. Nemali sme výraznejšie problémy sa spoznať, videli sme sa prvýkrát v živote a všetko prebehlo v poriadku, až na to, že najprv oslovovala iného pána... :)) No dobre, zase vymýšlam .) Predpokladám, že kapela Švadlena a jej členovia sa nájdu vzájomne aj medzi davom 1500 Vierkiných fanúšikov v natrieskanej hale, len si potom nezabudnite zobrať tie oranžové prevleky, rúžové šiltovky a zelené podkolienky ako sme sa dohodli :))

Tak prejdem priamo k programu podujatia. Veľmi sa mi páčila samotná náplň, bojové umenie a jeho cviky-triky, ktoré nadobudli ľudia po stáročiach, sú veľmi pôsobivé, dych vyrážajúce, bojovníci boli veľmi schopní, akcie sa niesli v duchu doby, za podpory atmosferickej hudby. Bližšie by Vám to popísala Kika, keďže sa intenzívne venuje týmto záujmom, spomedzi rôznym záľubám súvisicimi s našimi.

Prejdem však rovno k Vierkinmu vystúpeniu, čo Vás bude zaujímať najviac.

VIERKA pribehla na pódium, poklonila sa na všetky strany, pozdravila, je to stále to slušné a skromné dievča ako pred súťažou, vôbec sa nezmenila ako sa obávala podaktorá časť obyvateľstva hľadajúca akúkoľvek drobnú špinku na belasej oblohe. Vierka zaspievala tri piesne. Pri prvej "Ain't that just a Way" od LUTRICIE McNEAL, som si vychutnával jej hlboký hustý hlas. Pieseň znela omnoho lepšie ako v kole "Vzájomný výber" v súťaži SHS, kde mala Vierka momentálne problémy s hlasom, vďaka nachladnutiu. Krásne odspievané! Z tejto piesne mám však len kúsok, pretože ma zrušil pracovník kontroly, ochrany a újmy z fotografovania :) Musel som fotáčik vypnúť, skryť a takisto aj záznam je krátky. Fotiť temer nebolo možné, občas sa však blysli aj blesky fotoaparátov. Druhá pieseň od TINY "Viem, že povieš áno" bola odspievaná suverénne, štandartne. Pieseň samotná neponúka príliš priestoru na to, kde by sa Vierkin hlas ukázal v plnej kráse. Tretia pieseň bola zaradená do programu v zmysle Vierkinej účasti na reklamných plochách letákov novootvorenej školy pre ochranu osôb a majetku, spolu s ňou pri nej stál mladý chlapec, ktorý stál obďaleč a Vierke "robil ochranku". Pieseň od WHITNEY HOUSTON "I will always love you" Vierke dokonale pasovala. Hlas jej krásne rezonoval, v nižších polohách temer vibroval v samotných tóninách. Výšky boli pekné, v niektorých polohách však málo otvorené, ale veľmi pestré. Celkový dojem z vystúpenia bol pozitívny, som rád, že som videl Vierku spievať naživo a vôbec som videl tento maličký zázrak, ktorý sa objavil z čista-jasna na našej hudobnej scéne.

Podujatie pokračovalo vystúpením ďalších bojových skupín, trhali sa dresy, lámali tehli, praskali laty... celý večer sa niesol v pozoruhodnej atmosfére až do konca a všetci sme si ho veľmi vychutnali. :))

2 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 12. března 2008 v 21:31 | Reagovat

Daj vedieť, kde to video vezmem, keby mi vtedy nezamrzlo pc, tak by som to mala, na chvílu to tu totiž vtedy bolo, potom to zmizlo...

3 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 13. března 2008 v 8:58 | Reagovat

No, pozrela som si to a prvé, čo ma naštvalo je, že ľudia neocenia prípravu a hučia tam jak piliňáci, vrava ako v krčme, to ma dokázalo vytočiť aj v kulturáku na deň matiek, alebo na Mikuláša, keď učitelky s deckami nacvičujú pesničky a básničky, tie detičky so strachom a trémou recitujú a babky sa bavia a vobec nepočúvajú tie detičky, ktoré veria, že to recitujú pre mamy a babky, je to dehonestujúce a tých detí mi je neskutočne ľúto, aj Vierky mi je ľúto, že ju lepšie nepočúvali, snaď keď bude mať koncert, a budú tam ludia len kvoli nej, bude to lepšie. Dík Jurino

4 jurino jurino | E-mail | 13. března 2008 v 15:31 | Reagovat

Máš pravdu, u nás je ešte stále zaužívaná akási nevšímavosť k okoliu, k ostatným ľuďom. Mnoho ľudí sa nedokáže vcítiť a vžiť do role toho druhého, pochopiť ho a uznať, že ten človek sa snaží, robí to pre radosť druhých a je to jeho život. Toto sme riešili aj na stránkach SHS. Koľko hrdinov sa opieralo do týchto mladých ľudí, možno boli len o pár rokov starší, ale strašne premúdrelí a dospelí.

Každopádne, ja som mal z vystúpenia dobrý pocit, Kika spomenula, že sa jej zdá, že Vierka sa cíti na pódiu sama, pôsobilo to tak, hrala na halfplayback bez kapely, nemala sa na koho obrátiť a usmiať sa. Keď už bude za ňou stáť pár ľudí z ktorými si bude rozumieť, určite sa aj ona odviaže. Mňa však tešilo, že stojí na tom pódiu a ide si za svojim snom, či už takou alebo onakou cestou. Nech výjde a zažiari! .))

5 Bruna Bruna | 13. března 2008 v 23:22 | Reagovat

Jasné,kika mala svätú pravdu ,až teraz som si to uvedomila

.

6 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:24 | Reagovat

"Všetci sme deti tejto Zeme"

Hudobno-tanečný program "Všetci sme deti tejto Zeme" bol vyvrcholením Konferencie Úradu vlády Slovenskej republiky na tému" Výchova a vzdelávanie rómskych detí a mládeže: pohľad dopredu", ktorá sa uskutočnila v dňoch 8.-9.4.2008 v Bratislave pod záštitou Rady Európy. Podujatie bolo zamerané na konkrétne opatrenia prijaté účastníckymi krajinami s cieľom implementácie štandardov Rady Európy a národných stratégií v oblasti vzdelávania rómskych detí. Umelecký program ako bravúrne hudobno-tanečné pásmo sa stal špičkovou prezentáciou rómskych umelcov pestrého žánru a ich hostí. Priestor historickej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave vhodnou formou dotváral celkové ladenie programu. Medzi zúčastnenými umelcami nechýbala Sisa Sklovská tentoraz v úlohe moderátorky večera a speváčky zároveň, Ján Berky-Mrenica, čerstvá SuperStar Vierka Berkyová, víťaz svetovej súťaže mladých huslistov Louisa Spohra vo Weimere Karol Daniš, výborný gitarista Juraj Burian, spevák Berco Balog, Kmeťo Band, tanečné súbory a veľa ďalších umelcov. Každý z nich a spolu všetci sú totiž deti tejto Zeme....

7 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:28 | Reagovat

SND, Bratislava (8.4.2008)

[part I]

Určite ste zvedaví na všetky podrobnosti diania a priebehu tohto skvelého podujatia, tak ako aj ja som bol pred samotným predstavením. Počas tohto večera som si vychutnával každý okamih tejto výnimočnej akcie, ktorá sa odohrala pred naším zrakom. Boli sme svedkami výborného predstavenia plného hudby, tanca a emócií. Boli sme súčasťou spoločnosti, ktorá nám dokonale sadla a príjemne sme sa bavili. Takto by som to opísal stručne, avšak pár slov nestačí, táto účasť si zaslúži poriadne detailný popis, pretože sa nám vryla hlboko do pamäti a zanechala nádherné spomienky. No ale poďme pekne po poriadku...

V utorok ráno som vstal ako každý iný deň, bežným spôsobom. O 8:00 hod som sa s ťažkosťami vyvliekol z perín mojej postele. Najprv som pootrvoril jedno oko, potom ho na desať minút zavrel a po pätnástich minútach som vytreštil obe oči. Vtedy mi došlo, že je ten deň "D", kedy sa stretnem s Brunkou a Kondorkom v rámci nášho prvého stretnutia, na našej spoločnej akcií v SND. Okamžite som vykonal nevyhnutné ranné úkony a ponáhľal som sa do práce. V práci čas letel ako keby ho naháňali býky na Koride. Volala mi Brunka, s ktorou som sa dohodol, že sa všetci stretneme pred SND o 18 hodine. Čochvíľa som už hľadel na ručičky hodín, ktoré ukazovali 16 hodinu. Ešte som mal mnoho práce, ktorá mi ležala na stole, avšak všetky urgentné záležitosti som vybavil deň predtým, takže som sa neobával nasledujúceho pracovného rajčinového pretlaku. O 16:40 hod som ukončil všetky činnosti a začal sa sústrediť na uväzovanie kravaty, ktorú som si vzal ku košeli zvlásť na túto príležitosť. Keďže kravaty nenosím, pri uväzovaní som zistil, že vôbec nemám šajnu, akým spôsobom si ju mám uviazať okolo krku. Všetky slučky a uzly vyzerali vskutku bizardne a po chvíli som začal byť nervózny, či vôbec mi bude stačiť tá polhodinka na upravenie. Preto som prešiel rovno k našej sekretárke a požiadal ju o pomoc. Ona však len zavtrela hlavou a povedala, že tieto záležitosti niesú v jej kompetencií, potom sa usmiala a povedala, že skutočne už nejaké desaťročia ubehli odvtedy, čo viazala mužovi kravatu. Takže som nepochodil. Kravatu som si prehodil cez plece a utekal som na mužské WC, či tam nelapím nejakého schopne upraveného manažéra s dokonalým prevedením. Nič, všade bolo ticho, na kabínky som sa neodvážil klopať a obťažovať prípadných hlboko sa sústrediacich. Tak som skúšal pred zrkadlom a všetky moje pokusy boli marné. Už bolo 17:05 hod a vtedy ma osvietilo, šiel som k PC a naklikal stránku www.google.com, kde som navolil do kolonky serach heslo "Uväzovanie kravaty"........ po chvíľke mi nahodilo pár stránok, resp. len jednu vyhovujúcu, ostatné boli zavádzajúce a vysvetlujúce pojem správneho spolužitia kravy a človeka. Tak som klikol na akúsi stránku ženskej poradne pre mužov, kde som našiel pár spôsobov ako sa uväzuje tento kus látky okolo krku. Boli tam tri spôsoby uväzovania (bežný, manhattanský a windsorský). Ručičky na hodinách ukazovali práve 17:15 hod a ja som začal tancovať pri monitore, obzerať si nákresy z každej strany. Nastavoval som kravatu v žiare monitora do vyhovujúcej polohy a pustil sa do práce. Ani po troch pokusoch som neuspel. Najviac mi však vychádzal bežný spôsob uväzovania, preto som nakoniec držal zatiahnutú kravatu v rukách a pritvoril k nej nejaké svoje ťahy. Nakoniec som si ju zapravil za límec, obzrel sa po kancelárií, kde už nik nebol, dokonca aj sekretárka medzi časom odišla, zakódoval som firmu a uháňal na miesto stretnutia. Tešil som sa ako deculo, na Brunku, Kondora, Vierkine vystúpenie, na program a koncert samotný.

8 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:30 | Reagovat

SND, Bratislava (8.4.2008)

[part II]

Presne o 18:00 hod som už stál pred historickou budovou SND, pri fontánke, tak ako sme sa dohodli a s očakávaním prešľapoval na jednom mieste. Počasie sa oproti ránu trošku zmenilo, bolo stále pomerne chladno, slniečko zašlo za mraky. Ľudia sa náhlili svojim smerom, raz na jednu stranu, raz na druhú. Rôzne skupinky turistov prechádzali popri budove, zastavili sa, fotili sa navzájom, aby sa naveky na pamiatku zvečnili pri historickej budove národného divadla. Pozeral som sa na neďaleké hodiny, ktoré boli počas minulej éry zlikvidované a v dnešnej dobe ich pôvodnú podobizeň nahradila replika. Obzeral som sa po námestí a uvažoval, aký človiečik spomedzi tých, ktorí idú mojim smerom bude Brunka. Nič podozrivé som však nevidel až na dvoch ľudí približujúcich sa ku mne. Boli to dvaja turisti, ktorí ma požiadali, aby som ich odfotil pred fontánkou. Postavili sa k fontánke, zapózovali a ja som ich cvakol. Poďakovali sa a pokračovali ďalej svojou cestou historickými uličkami mesta. Ja som sa vrátil k fontánke a zahľadel som sa do jej vnútra. Boli tam len malé kalúžky, ktoré tam ostali po daždivých dňoch posledných mesiacov. Spomenul som si na močiar a všetky žabky v ňom. Potom som sa otočil, zahľadel do diaľky a zbadal som Brunku, blížiacu sa ku mne. Usmievala sa, pozerala sa na mňa a ja si v duchu vravím "Človeče, tak toto je určite tá naša Brunka, nabetón". Keď podišla ku mne, zvítali sme sa a v tej chvíli mi zvonil mobil. Zavolal som späť, Kondorkovi, bol to veru on a už nám aj mával obďaleč z neďalekej uličky. Všetci sme sa stretli, zvítali, ešte sme však mali nejaký čas na pár slovíčok, tak sme si šli sadnúť do blízkeho baru. Vošli sme dnu a usadili sa. My s Brunkou sme si objednali čajíček, Brunka ovocný, ja zelený a Kondorko Colu. Rozprávali sme sa o rôznych veciach, o Vierkinom oteckovi, Brunkinému sťahovaniu, havinovi Montíkovi, ale aj o akcií, ktorá sa ochvíľku začne v SND. Brunke a Kondorkovi som vyrozprával ako som zazrel predošlý deň p. Berkyho v Auparku, keď som tam večer prechádzal a on šiel naproti mne. Zdal sa mi akýsi stratený, znechutený. Potom, keď som neskôr odchádzal z tohto nákupného centra, videl som ho sedieť samého v kaviarničke pri šálke. Akoby si potreboval čosi prebrať a vydiskutovať sám so sebou... Preberali sme ešte nejaké témy o našich psíkoch, ja som spomenul našu dávnu Aniku, Kondorko svojho Drobca a Brunka Montíka, ako sa chudátenko zoznamuje s novými priestormi bytu. Brunke som opísal, kde presne bývam, dá sa skonštatovať, že sme skutočne boli veľmi blízki susedia, koniec-koncov máme spoločnú obvodnú lekárku a Brunka u nej pred desiatimi rokmi pracovala ako sestra v ambulancií. Kondorko nám porozprával jeho príbeh o cestovaní do BA. Zvládol ho bravúrne, len ho chytili policajti, tí istí, ktorí drapli Brunku pred pár dňami na tom istom mieste pred hotelom Danube. Takže len opäť ďalšia zhoda okolností, kde sa stretávajú naše cestičky osudu. Po tejto pomerne krátkej chvíli sme si uvedomili, že už je najvyšší čas presúnúť sa do priestorov SND. Boli 2 minúty pred devätnástou a my sme sa zberali na odchod.

Keď sme kráčali k budove, Brunka nám povedala, že sa skutočne máme na čo tešiť a bude to veľký zážitok, len ju mrzí, že nemohli doskackať všetky naše žabky z močiara. S tým sme všetci súhlasili. Pred vstupnom do budovy som poznamenal, že hudobné predstavenia skutočne dokážu naplniť človeka čímsi zvláštnym, neopisateľným, hlavne však príjemným pocitom a energiou, ktorú dokážeme čerpať v nasledujúcich dňoch.

9 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:31 | Reagovat

SND, Bratislava (8.4.2008)

[part III]

Vstúpili sme do historickej budovy SND, kde sa na prízemí pohybovalo pár osôb v oblekoch, chystala sa tam recepcia na záverečné ukončenie tejto akcie. Prešli sme pomedzi pár ľudí, boli sme oboznámení, že si máme kabáty uložiť dolu do suterénu, do šatní. Šli sme dolu schodmi, v šatni sme odovzdali všetky tri kabáty na jedno číselko, ktorého štítok si vzal Kondorko. Zberali sme sa do koncertnej sieni, cestou sme sa ešte zastavili na WC. Ja som čakal Brunku a Kondorka na chodbe, zistil, že nemám vreckovky, keďže ešte nádcha pretrvávala, tak boli potrebné. Vbehol som na mužskú toaletu a hľadal papierové hygienické servítky. Neboli tam, bol tam len teplovzdušný sušič. (Ivanka po prečítaní mailiku správne poznamenala, že by zrejme nebolo vhodné ho odmontovať a niesť pod pazuchou do sály :)) Tak som sa vrátil do šatne a zobral si z kabáta moje papierové vreckovky. Medzitým však Kondorko vybehol z WC a keď tam nikoho nevidel, vybral sa hore na poschodie. Ochvíľku som sa vrátil pred WC ale nik tam nebol. Počkal som, za pár sekúnd sa tam objavil Kondorko a vravel, že už pobehal nejaké schodíky, priestory divadla ahľadal nás tam, pretože na chodbe pred WC nik nebol. V tom momente sme zazreli Brunku ako sa k nám približuje a spoločne v trojici sme sa vybrali do vyšších poschodí divadla.

Obsadili sme krásne miestečko, hore na balkóniku, z pravej strany od pódia. Balkónik pozostával z dvoch kresiel v popredí a jedného sedadla za nimi. Brunka s Kondorkom sa usadili vpredu a ja za nimi. Bol som spokojný, keďže som mal výhľad aj na nich dvoch a aj na pódium. Prehodili sme pár slovíčiek, kým sa všetci prítomní neusadili a nezaznelo upozornenie, aby si všetci vypli zvonenia na mobilných telefónoch. Pódium už bolo zaplnené hudobníkmi a za pár sekúnd sa všetko začalo. Na plátne sa premietala vizualizácia fotografií a záberov života rómskych detí v sprievode prvých tónov orchestra. Po odznení a prvom potlesku sa objavila na pódiu Sisa Sklovská, ktorá bola zároveň aj moderátorkou tohto večera. Z jej úst odznel nádherný príhovor a taktiež uviedla dôvody vzniku tejto akcie. Následne sme si vypočuli pieseň v jej podaní s bravúrnym výkonom a mali tú česť počuť jej spev naživo. Potom nasledoval program, kde sa predstavili rôzni umelci. Mali sme možnosť zazrieť malého chlapca, ktorý hral skutočne oduševnene a precítene na husliach, hral dojímavo, temer smutno, pomaly, potom rezkejšie, veselšie. Boli sme svedkami toho ako sa dá majstrovsky narábať s kúzelným nástrojom, akým sa viola bezpochyby nazýva. Po ňom si zahralo mladé dievča na husliach, vnučka pána J. Berkyho Mrenicu st., jej hra pôsobila veľmi impozantným dojmom. Koncertom nás sprevádzal po celý čas sláčikový orchester v pozadí na vyvýšenom stupienku pódia a v popredí kapela, ktorá hrala v čele s Jánom Berkym Mrenicom ml., v jej obsadení hral taktiež Brunkin manžel. V zložení sa nachádzali aj dvaja bubeníci, ktorí zvládali rôzne štýly a spôsoby hry na nástroj. Jeden z nich obsluhoval aj elektronické bicie z rôznorodými padmi, ktoré znením dodávali niektorým pasážam v spojitosti s orchestrom priam neobvyklý charakter. Nazvučenie nástrojov bolo fantastické, taktiež bicích, bolo počuť aj to najtichšie šuchnutie metličkou na činely a blany bicích nástrojov.

Koncertné skladby začali súvisle a prirodzene naberať rezkejšie a veselšie polohy, na pódiu si zaspievala Brunkina sestra Boženka, ktorá zanechala vo všetkých dojem z krásneho spevu a veľkého hlasu. Jej operný spev sa rozliehal celou sálou, oslnila nás svojim výzorom a temperamentom, ktorý dodatočne zvýrazňovali aj jej červené šaty. Po nej vystúpili a vystriedali sa na pódiu rôzni rómski speváci s veľmi špecifickým prejavom a ohromným potenciálom. Takisto sme si mohli vychutnať aj našu Vierku, ktorá zaspievala pieseň "Killing me softly" s sprievode sláčikových nástrojov, akustických gitár a bicích. Celá pieseň sa niesla temer až v jazzovo-swingovo rytme, s tým, že bol zachovalý soulový duch tejto skladby. Dovolím si však neobísť a spomenúť aj začiatok skladby, ktorý mal iné aranžmá ako originálna skladba. Pieseň rozohrali všetci hudobníci, jej úvod tentokrát nerozospievala Vierka zo známou slohou tejto piesne, kde počuť len čistý spev podporený tómni klávesov. Tentokrát sa jednalo o plynulý hudobný doprovod, ktorý nadviazal na Vierkin Beat_Box spojený s hrou na pady elektronických bicích. Toto spojenie znelo úplne úžasne a celý tento vstup len znásoboval intenzitu tohto vystúpenia. Vierka vyzerala úžasne, jej blankytno-modré šatičky jej dokonale sedeli, úžasne zvládala krokové variácie a pohyb na pódiu. Pieseň odspievala pekne, nemôžem sa však zbaviť pocitu, že mala zastretý hlas, nie dokonale otvorený, akoby sa trošku šetrila. To však ani v najmenšom neprekazilo celkový pozitívny dojem, po ukončení skladby to dalo patrične najavo celé publikum svojim potleskom. Brunka z balkóna vískala, všetci sme tlieskali a nadšene sa pozerali na všetkých umelcov, ktorí sa nachádzali na pódiu. Ján Berky-Mrenica ml., obsluhujúci husličky, Vierku po odchode znova uviedol a vyzval, aby si vychutnala svoj potlesk. Vierka nezabudla gestom poukázať aj na kapelu a orchester hrajúcim za ňou, ktorej do značnej miery tento aplauz patril taktiež. Po Vierke sa na pódiu vystriedalo mnoho skvelých a nadaných umelcov, spevákov, hudba bola neustále živšia a rýchlejšia. S Brunkou a Kondorkom sme skonštatovali, že ak to pôjde naďalej týmto tempom, ochvíľu sa tu objaví Banánik a hodí nejaké tanečky. Tanečky sa ochvíľu aj objavili vo forme ľudového-umeleckého súboru mladých tanečníkov a tanečníc, ktorí skutočne rozprúdili krv každému zúčastnenému a roztlieskali do rytmu hudby celé publikum. Program pokračoval ďalej, všetci sa veľmi bavili. Boli to krásne, pôsobivé, nezabudnuteľné momenty, ktorými všetci obohatili každého z nás.

Na záver odzneli úchvatné slová a poslanie z úst samotnej Sisy Sklovskej, ktorá si dovolila citovať aj slávny výrok J.F. Kennedyho "Som berlínčan", čím chcel poukázať na slobodu ale aj práva každého človeka bez rozdielu. Netreba robiť rozdiely medzi nikým, či je beloch, černoch, róm, človek inej národnosti alebo vrstvy. Sisa predniesla, že zároveň si ona dovolí povedať "Som rómka". Taktiež nezabudla spomenúť a oceniť aktívne zapájanie publika počas programu, ktorým sa vytvoril úžasný tok energie medzi všetkými zúčastnenými. Poďakovala sa všetkým hudobníkom a publiku za výbornú atmosféru. Na záver oznela spoločná skladba "Cigáni idú do neba" za spoluúčasti viacerých umelcov. Nakoniec sa všetci hudobníci a speváci zišli na pódiu, aby sa rozlúčili spolu s nami za veľkolepého potlesku a uznania publika.

10 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:38 | Reagovat

SND, Bratislava (8.4.2008)

[part IV]

Po ukončení koncertu sme vyšli s Brunkou a Kondorkom z nášho balkóniku. Okamžite sme začali nadšene diskutovať o práve ukončenom predstavení. Brunka povedala, že jej sestra Boženka nešla naplno, no mne sa skutočne zdalo, že spievala úžasne, je vskutku obdarená bohatým a silným hlasovým prejavom. Po chvíli sme zamierili do šatne, Brunka stretla cestou nadol známich, s ktorými prehodila pár viet. Keď sme sa obliekli, pobrali sme sa do vstupnej haly, kde sa už začali pomaly schádzať všetci hostia a zúčastnení. Odobrali sme sa na odchod k východu budovy. Spýtal som sa Kondorka a Brunky, či niekde ešte pôjdeme, či sa už ponáhľajú domov. Brunka navrhla, že by sme tu mohli pobudnúť a občerstviť sa. Vrátili sme sa späť do vstupnej haly, kde sa už schádzali všetci prítomní. Zobrali sme si tanieriky a naložili sme si dézerty. Kondorkovi a Brunke som naložil výborne vyzerajúci jablkový koláč a ja som si zobral na Brunkine odporúčanie úžasný a veľmi chutný jahodovo-malinový koláč s plnkou a marcipánovou polevou. Stáli sme medzi hustnúcim davom, komunikovali, smiali sa a spomínali na všetkých Vás. Spomenuli sme si na Girosku s gitarkou, žabiatko naše, na Mirinku, ktorú sme spomenuli v spojitosti s tým, že by si určite naplno vychutnala tieto chvíle, Ivanku a aj všetkých ostatných.

Medzi hustnúci dav hostí sa ochvíľu začali pripájať aj umelci, ktorí vystupovali na večernom predstavení. Ochvíľku našim smerom prichádzal Vierkin ocino a mamina, ktorý sa rovno pristavili pri nás, akoby nás poznali. My sme však ihneď po nich chňapli, pozdravili ich, zoznámili sa s nimi. Pán Berky pôsobil vyrovnane, mamina bola tichšia, avšak veľmi kultivovaná. Pýtali sme sa na Vierku, či príde a vysvetlovali sme im, že sa nám veľmi páči jej spev a sme jej fandovia. Ja som položil otázku Vierkinej mamine, ako sa im darí, či sú zatiaľ spokojní s priebehom Vierkinho pôsobenia. Vierkina mamina, sa najprv poďakovala za otázku a povedala, že sú spokojní, veľmi a že ich to oboch teší. Pán Berky mal neustále úsmev na tvári a šibalsky sa pozeral na Brunku. Brunka sa zahľadela na neho a povedala, že oni sa už stretli a poznajú sa. Ja som mu povedal, že Vierka má neskutočný hlas, že v súťaži právom vyhrala a veľmi pekne spieva. Takisto aj dnes sa jej výkon podaril. To mu už svietili očká a podotkol, že nevedeli, či má spievať "Killing me softly" alebo jej vyberú nejakú rómsku pieseň. Ja som povedal, že ak by spievala akúkoľvek, znelo by to zrejme výborne. Spomenul som mu, že sme sa boli na Vierku pozrieť aj na Večeri bojových umení, kde odspievala tri piesne. Hovoril, že spolupráca na tejto akcií so Štefanom Kurillom bola veľmi profesionálna a je to veľmi zodpovedný a milý človek, vyzná sa v bojovom umení, je to macher. Mňa zaujímalo, či medzitým naučil aj Vierku pár obranných ťahov :) Pán Berky sa začal smiať a ja som mu hneď nato povedal, že Vierka by to ani nepotrebovala, veď ona by prípadných lotrov zložila svojim veľkým hlasom. Veľmi sa bavil, je to taký haluzák si myslím. Potom sa on spýtal Vierkinej maminy, že čo to papá. Mala na tanieriku nejaký šľahačkový desert. Skonštatovala, že je to nejaká chrenová omáčka, robila si srandu a usmievala sa :) Spomenul som, že som ho videl na zábere zo štúdia, ako sa veselo tvári a sleduje Vierku ako nahráva piesne. Nech prezradí ako sa Vierke darí pri komponovaní a s kým spolupracuje. Prezradil, že momentálne sa kontaktuje a spolupracuje aj s Dominikom, černochom pôsobiacim vo Viedni, ktorého sme mali možnosť vidieť v publiku počas Superstar. Medzitým sa u nás zastavila Brunkina sestra Boženka, úžasne naladená. Brunka nás zoznámila a prehodili sme pár slov. O chvíľku nás už pán Berky upozornil, že Vierka je na opačnej strane a že nech sa ideme s ňou zvítať. Začal ju aj volať k nám, avšak Vierka si práve naberala nejaké občerstvenie a komunikovala s tým množstvom ľudí, ktorí sa okolo nej zhrčili. My sme sa pomaličky začali premiestňovať k nej. Vytvoril sa koridor, kde sme prešli spolu s jej rodičmi a už sme boli pred Vierkou. Zdala sa mi vyššia ako som očakával, na nohách však mala topánky na vysokých podpätkoch. Vyzerala úžasne, zlatá, jedným slovom naše zlatino, maličký noštek ako bábika... :) S každým sa snažila komunikovať, usmievala sa na všetky strany. Podišli sme k nej zoznámili sa, ja som jej podal ruku a povedal, že je moja sesternica, naschvál, pretože spomínala v Reflexe, že si ju takýmto spôsobom ľudia doberajú :) V prvom momente sme ju zahrnuli komplimentmi a vyjadreniami na adresu jej výborneho hlasu. Najprv ju vyspovedala Brunka, pýtala sa ako sa jej darí. Vierka povedala, že je to dobré. Na Brunkinu otázku, či sa jej páči v Bratislave, povedala, že ani moc veľmi nie. Ja som sa jej spýtal, že či už má vlastnú kapelu a stálych hudobníkov. Povedala, že si vyberá rôznych, spočiatku bude mať len sezónnych. Spýtal som sa jej či je ešte v kontakte s ostatnými a ako sa darí Marcelovi Berkymu v našom hlavnom meste. Povedala, že príliš niesú v kontakte, občas si s ním zavolá ale nedarí sa mu tak ako si predstavoval. Brunka chcela vedieť, či už má Vierka sponzora, ktorý jej bude financovať album. Vierka potvrdila, že už má, bližšie ho však nešpecifikovala. Kondorko sa pýtal na to kedy vydá album, či sa jej to podarí v apríli - máji. Vierka povedala, že zrejme áno. Brunka sa spýtala, aký štýl budeme počuť na albume. Vierka potvrdila, že to istotne bude hip-hop, rap, r&b ale aj ľudovky! Všetci traja sme sa počudovali... Ľudovky? Vierka potvrdila, no áno! :) Poznamenal som, že ak to všetko skĺbi do celku, môže to byť veľmi zaujímavé. Kondorko sa spýtal, že či budeme mať možnosť počuť na jej albume aj gospel. Vierke sa rozjasnili očičká a povedala, jasné gospel tam bude! Medzitým sa pri Vierke pristavila jedna slečna s piersingom na nose a na vrchnej pere a povedala, že je jej fanúšička. Vtedy som si spomenul na moje piersingové obdobie, kedy som si ho vsadil do jazyka, priamo počas pracovnej doby. Keď som sa vratil z "obednej pauzy" šušlal som ako bubulák. Šéfovi som povedal, že som indisponovaný, pretože som sa potkol v meste na pätníku chodníka a zakusol si do jazyka. No riadne som vtedy komolil slová. Ale vráťme sa späť... Pri Vierke sa stavila Brunkina neterka, malinká, zlatá Natálka, ktorá si vypýtala od Vierky autogram. Vierka poprosila Brunku, nech jej podrží pohár, z ktorého pila... zrejme džús. Ochotne podpísala autogram a vrátila sa k nám. Ešte sme prehodili pár slov, Brunka jej hovorila, že v jej piesňach bude musieť byť poriadne počuť jej spev, nech vynikne jej hlas. Ja som prehodil, že hlavne nech sú piesne melodické a budú sa páčiť. Dostala otázku odo mňa, že sme svedkami kdejakých fámov ohľadne jej rozviazania zmluvy s vydavateľstvom, čo bolo teda skutočným dôvodom... Vierka potvrdila, že bola chorá, piesne neboli 100%, nebolo v nich to čo by chcela zo svojho spevu do nich vložiť a celkovo neboli vhodné pre jej hlas. Preto uprednostnila rozviazanie zmluvy a odloženie albumu na neskôr. Kondokor jej položil otázku, či sa na 1.kolo prijímačok na konzervatórium nezúčastnila hlavne kvôli chorobe. Vierka to potvrdila slovami, že bola veľmi chorá. Kondorko a Brunka jej prízvukovali, aby svoj hlas naďalej rozvíjala a využila možnosť ísť študovať na konzervatórium a spýtali sa jej, či to sama chce. Vierka povedala, že určite má záujem študovať konzervatórium. Bola už trochu roztržitá, začala sa obzerať po okoloidúcich... Mala okolo seba mnoho ľudí, s ktorými sa chcela ešte porozprávať, tak sa ospravedlnila a nachvíľku odbehla za nejakou pani k jej skupinke. My sme sa poobzerali po tom množstve ľudí, ktorí sa tam medzičasom zhrčili a všímali si známe tváre, medzi ktorými sme zahliadli aj samotného Dušana Rapoša.

11 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:42 | Reagovat

SND, Bratislava (8.4.2008)

[part V]

Ostali sme stáť v skupinke s Vierkiným ocinom. Položil som mu otázku, odkiaľ pochádza Vierkin talent, či ktosi z rodiny z ich strany spieval. Povedal, že starý otec bol hudobník inak nikto z nich nespieval. Vierku si všimol ako malinkú, keď si sama spievala zavretá v izbe pri magnetofóne, započúval sa do jej hlasu a vtedy si uvedomil ako úžasne spieva. Skonštatoval som, že v skutočnosti ani nemala ktovieakú konkurenciu v Superstar a bola svojim spôsobom jedinečná. Takisto sa pri nás pristavil Brunkin manžel, ktorého nám Brunka predstavila a zoznámili sme sa všetci.

Po chvílke sa Vierka vrátila a ešte sme ju chvíľku obracali. Brunka sa pohrávala s jej vláskami, komunikovali sme. Medzitým som jej dal jednoduchú otázku, ktorá mala odľahčiť všetky naše predošlé priame reportérske otázky na telo. Spýtal som sa jej, ako to robí, že tak bohovsky spieva. Vierka len pokrčila plecom, usmiala sa a len ukázala prstom nahor. V tom sa Brunka chytila témy a povedala, že skutočne spievam a snažím sa Vierku napodobniť. To sa už Vierka smiala a ja som prihodil polienko do debaty a požiadal ju, nech mi poradí nejaký recept, ak to nieje tajomstvom, pretože mne sa ani za svet nedarí tak dokonale spievať ako jej. To sa už Vierka smiala od ucha k uchu a strašne haluzila. Zakončil som to slovami, že dokonca už aj Hip-Hop začínam intenzívne počúvať ale žiadny výsledok, stále spievam akosi nanič. Vtedy sme sa už smiali všetci štyria spolu. Potom som Vierku požiadal o spoločnú fotečku, odfotil som Kondorka a Brunku spolu s Vierkou, taktiež rozdala autogramy. Chvíľku sme ešte boli pri nej, potom sme ju však nechali ísť aj spolu s rodičmi. Rozlúčili sme sa, zapriali jej všetko dobré a nech sa jej darí.

Pri nás sa pristavila Brunkina sestra Boženka a už zisťovala situáciu, kde má Brunka manžela, či si ho všíma. Ja som povedal, že ja ho sledujem a mám v zornom uhle. Na to som dostal otázku od Boženky, prečo už nepoisťujeme ľudí, máme ich tu plno. Tak som to zahral, že práve sa tajne chystáme na všetkých ako správni agenti. S Kondorkom sme sa vzdiali od Brunky a nechali ju chvíľku v spoločnosti s tým, že pôjdeme pre nápoje. Dlhšie sme si počkali pri bare, zobrali tri džusy a poklábosili na rôzne témy, o našich rodinách o Vás žabkách ale aj o budúcich možných stretnutiach. Hostia v hale sa začali trošku prerieďovať, na zem padlo aj zopár pohárikov, niektorí sa premiestnili von pred samotné priečelie budovy divadla. Brunka sa pri nás ochvíľu zastavila, podali sme jej džús a predstavila nás maestrovi Jánovi Berkymu-Mrenicovi, významnému lídrovi medzi hudobníkmi tohto večera, ktorý svojou hrou na husle neustále udával tempo a sekundoval celému hudobnému telesu. Vôbec celá spoločnosť, ktorá sa pohybovala ten večer v divadle na mňa pôsobila ako skupinka skvelých a srdečných ľudí. Bol som nadšený aj z Brunky, výborne vyzerala, veľmi jej to svedčalo. Pozvala nás sem, patrí jej obrovská vďaka za tento významný večer. Takisto som veľmi rád tomu, že som stretol Kondorka a spoznal jeho jedinečnú a úprimnú povahu.

Ku koncu sme nasledovali Brunku do salónika, kde sme zazreli Sisu Sklovskú, Kondorko si šiel vyžiadať autogram. Ešte som tu zazrel poprednú predstaviteľku policajného zboru, len si nespomínam na jej meno. V salóniku sme si trošku podebatili, kým už pomaličky nenadišiel čas na odchod. Najprv sa rozlúčil Kondorko a odobral na na Orion. Čakala ho ešte pomerne dlhá cesta nočnou oblohou. Ja som sa rozlúčil s Brunkou po jeho odchode a šiel som domov. Prechádzal som pomedzi ľudí, von z haly. Vonku som ihneď vstúpil medzi skupinku debatujúcich, kde bol aj Vierkin otec, ktorý už na mňa upieral zrak a usmieval sa popod nos. Povedal som mu, že práve odchádzam, podával mi ruku a ja som sa s nim pozdravil, poprial všetko dobré, takisto Vierkinmu bratovi, ktorý stál pri ňom. Rozlúčil som sa s ostatnými v skupinke a pobral som sa dolu chodníkom vedúcim od budovy SND. O chvíľku som sa vytratil v tmavých uličkách historického centra nočnej Bratislavy a smeroval domov. Kráčal som naplnený pocitom úžasne prežitého večera plného hudby, tanca a umeleckého zážitku.

Na druhý deň ráno som sa zobudil a prvých desať sekúnd uvažoval nad tým, či to nebol len pekný a príjemný sen... Vstal som, prvé po čom som siahol do šuflíka bol fotoaparát a keď som ho zapol, na jeho displayi sa na mňa usmieval zo záberu Kondorko, Vierka a Brunka. Pokýval som hlavou, pousmial sa spokojne si pohmkával melódie z predošlého večera, ktoré mi zneli v hlave ako z Juke-Boxu ešte temer celý nasledujúci deň.

12 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:43 | Reagovat

Oficiálna tlačová správa

S dlhotrvajúcim standing ovation sa skončil včera večer v historickej budove Opery SND slávnostný program „Všetci sme deti tejto zeme“, ktorý bol súčasťou medzinárodnej konferencie Úradu vlády SR na tému „Výchova a vzdelávanie rómskych detí a mládeže: pohľad dopredu“ pod producentskou taktovkou a umeleckou supervíziou kultového slovenského režiséra Dušana Rapoša. Vo vynikajúcej réžii a choreografii Jaroslava Moravčíka sa predstavil husľový mág a dirigent Ján Berky Mrenica ml. so svojim veľkým orchestrom zloženým so špičkových slovenských muzikantov, Sisa Sklovská, ktorá strhla medzinárodné publikum nielen svojim spevom, ale sa ujala aj role šarmantnej moderátorky večera, Berco Balogh, Božena Ferancová, Milan Godla, Karol Daniš, Kmeťoband, Barbora Botošová, Alexandra Berkyová, Eva Samer, víťazka Superstar Vierka Berkyová a celý rad ďalších vynikajúcich rómskych umelcov.

V rámci programu mali svoju svetovú premiéru fotografie renomovaného slovenského fotografa Tibora Huszára z pripravovanej knižky „Cigáni“ ako aj kresby rómskych detí z Materskej školy na Luniku IX v Košiciach.

Emócie a búrlivý potlesk vyvolal príhovor najslávnejšieho slovenského primáša a husľového génia Jána Berkyho Mrenicu seniora. Prítomní delegáti z vyše 40 krajín sveta doslova nechceli pustiť umelcov z pódia a ako sa vyjadrili viacerí z nich, radi by privítali tento strhujúci program aj u nich doma.

Skrátený záznam programu „Všetci sme deti tejto zeme“ odvysiela Slovenská televízia na svojom II. vysielacom okruhu v piatok 25. apríla 2008 o 20.00 hod.

SLEDUJTE:

Všetci sme deti tejto Zeme

Piatok 25.4.2008 20:00 Dvojka

13 jurino jurino | E-mail | 23. dubna 2008 v 23:55 | Reagovat

Kondorko, Brunka, ak som na čosi zabudol v rámci našich rozhovorov s Vierkou a ostatnými účastníkmi, doplňte ma. Taktiež sa môžu vyskytnúť v texte isté nezrovnalosti, týkajúce sa zaradenia umelcov. Za prípadné nedostatky sa vopred ospravedlňujem :))

Ozaj, ešte sa Vám pochválim... plagátik som robil sám :)

Fotečka je zaznamenaná z minulej letnej sezóny, bolo krásne počasie...

14 kondor kondor | 24. dubna 2008 v 15:33 | Reagovat

Myslím, že niet čo dodať. Akurát mi je lúto, že som nebol dlhšie, bol som strašne unavený z roboty a musel som ísť na 5:30 do šichty, ale cítil som sa ako v inom svete. Z ľudí v SND sálala vzájomnosť. Závidel som Brunke ako sa hrali naháńačku s Vierkou a ocinom.

Si detailista Jurino, ale výborný.

15 Bruna Bruna | 25. dubna 2008 v 23:46 | Reagovat

Ano,Jurinko je detailista,krásny,úctivý,milý,príjemný,láskavý,

pedagog,giroska,Mirinka,Brunka,Komdorko,on je všetučko,je stvorený z nás !Dúfam,že sa neurazím a že to chápeme,ako to myslím.

Poyerala som SND v telke,veľký dojem som nemala z toho,lebo to bolo strašne oyvučené a uplne to stratilo autentičnosť,čo je škoda na dojme pre divákov pri telke,lebo na mňa to pôsobilo inak na živo,hlavne pri niektorých vystúpeniach. Napríklad aj Vieročka to musela chúda doťahovať,ale yas niektoré veci som si uvedomila zas pri  telke.Napríklad tú Karmen,čo bola upravená od Janka Mr.,mne sa to páčilo,aj iné veci,niečo zas sa mi nepáčilo,ako

napríklad Eva Mr.,bola naživo lepšia.Ale ten pán zo súboru Romatan,čo spieval na konci so Siskou-,,brička",bol úžasne čistý! Musím pochváliť aj moju sestru,totálne ako platňa,dokonale čistý spev.Podobne, Siska.No,škoda,že nedávali všetko,lebo vraj to malo strašný zvuk,tak Jano nechal, kopec vecí povystrihovať.Ale to sa pri živých koncertoch stáva bežne.

16 Bruna Bruna | 25. dubna 2008 v 23:57 | Reagovat

Jáj,pomotala som sa,dodávam ešte,že Jurinečko je aj Ivanka, Leňulka,Kika,všetci!A že sa nikto neurayí,nie že ja,ja som poctená,že som Jurinkova kamarátka,ako nás všetkých na Kvačalke.Nebudem už písať stále,ako vás ľúbim,ale je to pravda,že mám Vás rada!Vážim si názor každého z nás.Pravdaže,že sa neyhodujú vždy všetky naše názory,ale tie

prvotné sú zhodné,to som si istá a vytešujem sa .Hlavne napríklad Kondorko,ma vie vždy pochopiť,ale jemu sa zdám až moc ukecaná?

Kondor,prečítaj si poriadne ,čo som písala a prídeš k bodu,že som  poriadne s manželom týždeň neprehovorila.Sú dni,ked by si sa u mňa nedorezal slova,to mi ver!

17 kondor kondor | 26. dubna 2008 v 6:15 | Reagovat

Pozrel som "Všetci sme...", pirkláňam sa k Brunke, naživo je to trochu iné. Vystrihli napr. New York v podaní Berca B.,  ale zas tvorcia dokumentu sú profíci a vedia čo robia, vážim si ich prácu. Ja som mal aj pri telke zážitok, ale som veľmi rád, že som bol pri tom. Ten masový záver bol strhujúci, to mi teraz chýbalo...

Brunka, tak už nechcem byť Tvojím manželom, to by mi ostal na rozhvor len Montík, moja zlatá.

18 Bruna Bruna | 26. dubna 2008 v 14:16 | Reagovat

Preboha!Kondor?Ty ráno o 6:15 si čulý?Všetka česť,mne by nepomohlo ani spanie o19 tej večer pred inkliminovaným ránom 6:15 by som nanajvýš vrčala,ako Montík,ked chce ísť vonku.Musím ho pochváliť,že vstáva až o 9tej ráno a ešte sa vyvaľuje zo 10 minút pri mne. No nie vždy som k dispoyícii...,mám aj ťažké chvíľe a vrčím ja na neho.No bývajú aj čulé rána Kondor,nie som taký ylodcéra,neboj,aj poslušne viem vstať,tak okolo 8 hodke a to je ideálne.Ano,máš pravdu,mojim manželom  nechci byť ani len v mysli,pretože je to vskutku zložité a miestami až grotesné,už som písala,že my sme doma skupina ... A je to ...,večer sa nám vybili poistky,asi o 3tej ráno,nemáme kľúč od dverí,kde sú poistky pre náš byt,čakali sme na ráno,ale tento panelák je asi,ako my,lebo tu má,... od záhadnej skrinky

...kde sú uložené poistky pre celú bytovku,len jeden človek a ten bol vycestovaný.Horkoťažko sa ten kľúč dal zohnať,čo som šla okamžite ho do Teska dať spraviť a muža som skoro zabila,že takúto vec sme zanedbali.Ale fakt je ten,že tu sa väčšina susedov spoliehala na toho jedného vždyprítomného postaršieho suseda.No proste pohoda,piánko,nič sa nedeje,nejde o život!...tu to platí  asi v každých dverách,neviem teda,či je to správne.To iba tak naokraj,čo sa prihodilo v jednom paneláku...,idem vonku sa pošpacírovať,pa,pa.

19 Bruna Bruna | 1. května 2008 v 23:26 | Reagovat

Jurinko,

kapela Banana je úžasná,Rockbanana je ťažký frajer!

Som sa nasmiala.

20 Bruna Bruna | 1. května 2008 v 23:27 | Reagovat

Ale, najlepší je Mandolinebannana,zlatý je.

21 Bruna Bruna | 1. května 2008 v 23:28 | Reagovat

A všetci,nejako sa menia,no bohovské!

22 jurino jurino | E-mail | 5. května 2008 v 1:04 | Reagovat

Brunka, ako si to nádherne opísala. Skutočne ste už všetci mojou súčasťou, presne takto to vnímam. Ak sa tu ktosi dlhšie neobjaví, už nám všetkým chýba. Veľmi sme si na seba zvylki. Myslím si, že sme si tu všetci sadli a máme sa radi.

Záznam zo SND som si nahral a keď budem mať kľudnejšie obdobie, znova si ho mienim prehrať. Pozeral som ho temer do polovice, musím ocenť prácu kamery a strih. Zvuk som nemal možnosť posúdiť, keďže som to mal tíško. Avšak musím dodatočne vyznamenať Barboru Botošovú. Pri jej hre som mal tentokrát aj zimomriavky. To sa mi stalo naposledy pri Vierkinom speve v účasti v súťaži Superstar. Je to zvláštne ako dokázala pôsobiť na ľudí, jej spevom, meniacim sa na vlny energie, ktoré prechádzali našim vnútrom. Bude z nej raz veľká a uznávaná speváčka, tým som si istý. Teším sa z nej.

Tá príhoda z poistkami ma pobavila, museli ste mať veľké fofry. :) Mne sa občas stávalo, že som sa vymkol, prievan zavrel dvere a vysmial sa mi do tváre :) Alebo som si kľúče nezobral, šiel som do mesta a keď som sa vrátil, zistil som, že už nikto nieje doma... podivné príhody zo Starého mesta :) Ešteže je centrum pomerne malinké a ľahko som v tej dobe našiel zbytok posádky... to však bolo ešte v študentských časoch. Aké neuveriteľné, odtvedy prebehlo už 12 rokov.

Montík je tvoj životabudič, viem si ho predstaviť, toto robila aj Šunina. Ráno vytiahla čumáčik spod perinky, natiahla sa mi pri hlave a celý čas hladela na mňa, kým sa nezobudím. Keď som sa pohol, začala hrkútať ako holub, jemne, potichúčky dávala najavo, že sa patrí vstať a ísť sa prevetrať von na slniečko. Keď bolo zamračené a sychravo, nik by ju von nedostal. Budúci víkend popíšem o zvieratkách. Trošku som zanedbal isté rubriky, tak sa do nich pustím.

Banánik pochádza od našich študentských čias, je to tzv. maskot radosti. Vždy keď som ho zbadal na stránkach netu, ktorý sme využívali v našich učebniach, rozjasnila sa mi tvár a už som sa smial. Časom sa stal obľúbeným a dnes patrí na pomyslený vrchol smajlíkov zaradený v sieni slávy. Po rokoch som ho náhodne našiel na stránkach a spomenul som si na naše veselé študentské časy. Bolo mi prirdozené Vás s nim zoznámiť :))

Kondorko, Brunka, bolo mi s Vami fantasticky na koncerte, majte sa pekne zatiaľ. Ešte určite budeme mať všetci príležistosť sa stretnúť a v tomto zmysle písať podobné príspevky zachytávajúce naše spoločné momenty. Túto činnosť obľubujem odjakživa, na základnej škole si učiteľ všimol moje prednosti a poveril ma kompletným vedením triednej kroniky, kde som písal a maľoval obrázky z akcií, ktoré sme absolvovali. Súhlasil som, avšak mal som jednu podmienku, aby sme červené dosky obalili do ochrannej nepriesvitnej fólie. Našťastie náš triedny bol proti súčastnému režimu a s dodatočnými úpravami bezodkladne súhlasil. Na učiteľov som mal šťastie, ak nerátam špecializovaných, ktorí nás učili odborné predmety. To už som však zbehol kdesi mimo témy, tak len toľko som chcel... :)

Idem sa pomaly odobrať do ríše snov... ako rád spím!

Dobrú noc všetkým :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.