Môj Idol

20. února 2008 v 15:16 |  Hviezdy
Na ktorú hviezdu by ste sa chceli podobať?
...alebo si ju aspoň poďobať
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bruna Bruna | 23. února 2008 v 18:13 | Reagovat

mne sa páčia všetky hviezdy,ale najviac tie,čo padajú,to je nádherný pohľad,ale len ked sme na zemi.

2 Bruna Bruna | 23. února 2008 v 18:33 | Reagovat

Ale ak to bolo myslené na ľudské hviezdičky,tak najkrajšou je

Vieročka,ktorá zažiarila,ako hviezda SUPERSTAR.

3 kondor kondor | 23. února 2008 v 19:57 | Reagovat

Určite nádherné súhvezdie ORION, galaxia Božie oko, hviezdokopa Konská hlava....

Aj z ľudského hladiska si cením Celine Dion (asi viete, že tiež ako malá živila rodinu spevom po baroch). Z legiend asi Frenk Sinatra a tiež Eva Kotolányiová, Karol Duchoň.

4 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 24. února 2008 v 9:59 | Reagovat

Na nebeskej oblohe ma fascinujú všetky hviezdy v súvislosti s výrokom, ktorý som už niekde písala a to: Jak malé sú naše starosti proti velikosti vesmíru... Ale bola som nadšená, keď som mohla deťom ukazovať ORION, samozrejme, oni ho stále nevideli... ale Velký voz už našli...

Z ľudských hviezd mám rada Anthony Hopkinsa, Redforda, z českých mám rada dvojicu Abrhám-Šafránková, je ich viac. Ale fascinuje ma jedno malé dievčatko menom Vierka, aj jej spolumenovec.

5 Bruna Bruna | 24. února 2008 v 22:58 | Reagovat

Mirinka,Vieš že aj ja mám práve týchto dvoch hercov rada?Obidvaja blondáci

také severskejšie týpky s nesmiernou charizmou a vynikajúci herci!!!

Kondorečko spomenul si legendy,pekné,to je naše repeté...viete? kto

dobre naspieval Kazačok a balalajku,aj to dobre tancoval ...,, v repete"...,

Ivan Krajíček,chudáčisko už nebohý,mne ho niečim pripomína Vilo Rozboril.

nie každý ich má rád,napríklad moja segra ho nemusela,ale mňa vedel teda

pobaviť,že som si s ním pri telke, neraz zakrepčila.

6 Bruna Bruna | 24. února 2008 v 23:11 | Reagovat

Mirinka,inak sa ani nečudujem Tvojim deckám,že nič na oblohe podobné,ako píšeš nevideli,pretože mne už všeličo chceli aj naslovovzatí odborníci ukázať,

čo vidno,,vraj" na oblohe,ja nič!,okrem hviezd! Akurát som videla, viackrát padať hviezdu a jeden raz to bola nádhera,skoro ako menší ohňostrojík,niečo som si pomyslela a splnilo sa mi to,vtedy som ani neverila,že by nejaká myšlienka z oblasti mojej dávnej túžby,vyšla.

7 kondor kondor | 25. února 2008 v 9:42 | Reagovat

Brunka, Ivan K. bol Pán zabávač a mal som ho rád. Ale bol aj citový - neuvireteľné podanie piesne Mama (Charles Aznovour).

8 Bruna Bruna | 25. února 2008 v 13:12 | Reagovat

Aj ja som ho mala rada,naozaj to bol jeden Pán zabávač!

Na scéne chýba jeho hviezda,skoro si vzal aj Zorku Kolínsku,tá bola

dobrá s ním,hodili sa ku sebe.Jú som poznala osobne,sestra sa

priatelila so synom jej manžela,boli spolužiaci.Aj Zorka, tak náhle a nečakane

umrela.Ja som bola také repete dievča,čo pred diskou,tancuje ľudovky,

potom si popočúva a poplače s repete...až na koniec

sa vyskáče na diskotéke.Ale,to už bolo trošičku dávnejšie.

9 kondor kondor | 25. února 2008 v 18:00 | Reagovat

A mne sa v robote smejú, že si pútšťam Repete. Brunka, my sme museli byť kedysi spoločníci piráti a ty si sa odo mňa veľa naučila. Som zvedaví, čo máme ešte spoločné (zmysel pre humor a  trošku poznáme utrpenie ťažko chorých...možno)?

... škoda ich, aj Evičky a Karolka, ťažko ich nahradiť.

10 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 26. února 2008 v 14:47 | Reagovat

No, ja naozaj také repeťácke nemusím vobec, ale možem sa pochváliť, že Ivana K. som poznala osobne, s jeho dcérou Sašou som chodila do základnej školy a občas sme sa spolu u nich učili, takže tak. Mal spálňu a na nočnom stolíku mal lebku, ako Rudolf. Ale o jeho vzťahu k histórii neviem bohužial nič.

K tým hviezdam Bruni, ja som videla tiež padať hviezdu, ale bohužial som si nestihla nič želať.

11 Bruna Bruna | 28. února 2008 v 0:40 | Reagovat

Skoda Mirinka

,že si si nič nepriala,pretože hviezdy plnia prianie,ak padajú a zachytíme signál,je to tam zapísané,možno v knihe želaní,ktorú vlastní vesmír.Potom už postačí,že máš dobrého anjela strážneho a je to.

Kondor a čo

Tvoj idol Enya?-Caribbean Blue,Only if...,ona sa Ti páči,nie?

Prednedávnom som pozerala v telke film,Kráľovstvo prsteňa,je to fantazijný príbeh o dračej kliatbe,zvláštne mystický a má v sebe skryté posolstvo dejín.pekné.V budúcom živote by som chcela študovať dejiny umenia,robiť scenárisku a réžiu,to by ma uplne pohltilo,vidíš Mirinka,aj ja mám veľakrát pocit,že už nič nezmôžem,nerobím prácu čo ma baví,ale strpím ju statočne!

Vždy ked vidím nejaký dobrý film,kde je klasický príbeh a fantázia má vňom posolstvo,kde je múdrosť,krása,sila,láska,život so všetkými kladmi a zápormi,

nedokážem sa zdržať a v mysli sa mi  pootvárjú i všetky šuflíky fanzírovania

a trpím,pretože nemôžem to použiť,iba o tom snívam...

To mám ale starosti!Neboj,toto sú iba okrajové,okrem tých reálnych.

12 jurino jurino | E-mail | 28. února 2008 v 3:07 | Reagovat

Pridám sa len tak okrajovo k Brunke. Kráľovstvo prsteňa čerpá zo ságy o rode Niebelungovcov. Páčil sa mi vcelku tento dovjdielny historicko-fantazijny film. Vôbec historické filmy zbožňujem. Na Braveheart nedám dopustiť, aj keď neviem ako by obstál v skúške času. No ale idem spať žabiatka, ešte pokvákame :))

Ozaj Brunka a réžiu budeme robiť spoločne, budeme sa dopĺňať, ja budem Jing a ty Jang, alebo aj naopak ako chceš :))

13 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 28. února 2008 v 10:27 | Reagovat

Jurinko, pozor, rovnováha nebude, to je Jin, nie Jing, písmenko narobí neplechu. Ale ja budem dávať pozor na vás.

14 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 28. února 2008 v 10:34 | Reagovat

Bruni, vieš čo? Keď som videla tú padajúcu hviezdu, prebleslo mi hlavou čo by som chcela a ona už bola v trapu. Tak nič. Ale keby som mohla začať znova od školy, určite by som bola na archeológii a dejinách všeobecne, či umenie, alebo niečo iné. Lenže v tej dobe to moje druhé ja ešte nevedelo, čo chce. Chýbala mi príslušná literatúra. Veď ja som v podstate ledva skončila strednú školu, keby som dnešný rozum mala vtedy, inak by som sa zariadila. No ale moja úloha na tomto svete je tu, tak som tu. Ale v lete budem sledovať oblohu, či niečo uvidím.

15 kondor kondor | 28. února 2008 v 16:14 | Reagovat

Tak budeme., Mirinka aspoň dvaja" najkrajšie nočné úkazy sú začiatkom augusta (Perseidy a tak...). .. človek sa tak ukludní...

Pamätáte, žabence moje, ešte na zatmenie Slnka 11.8.1999 (ja som sa trepal kvôli tomu k Balatonu).

16 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 28. února 2008 v 18:02 | Reagovat

No jasné, že pamatáme, zháňali sme sklíčka na zváranie, mohli sme sa potom pozerať, bolo to naozaj zvláštne, pocit, že už bude koniec, v stredoveku sa museli hrozne zlaknúť, že to tu končí, nemali ani sklíčka. Všetci sme sa dívali, Kondorko, bola potom ozaj úplná tma? My sme k Balatónu nešli, a o tých ľuďoch, čo tam šli, sme si povedali, to sú blázni ! Normálne blázni, ale nemysleli sme to v zlom. Tak prepáč, ale potajomky úprimne, keby som na to mala a mohla by som, aj ja by som tam šla, pst.

17 kondor kondor | 28. února 2008 v 18:15 | Reagovat

Ja som na to nemal, Mirinka,  bol som  tam na bicykli. Sme blázni, ale krásni blázni.

On aj ten rok bol trochu desivý:

číslo Boha je 333 (C.Otcovia),  

999 ( obroda z klášora Cluny),

1665 (1.vatikánsky koncil).

Číslo satana je 666 (chcel byť 2x lepší ako Boh) - založenie Islamu,

1332 (trojpápežstvo) a

3x666 = 1998 (vraj príchod Antikrista)

18 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 28. února 2008 v 21:48 | Reagovat

Ježiši, to je nádherné ! Vieš čo mám rada? Jak dostat tatínka do polepšovny, ten letný diel, kedy idú na bicykli, to sa mi strašne páčilo, to som vždy chcela zažiť. Tá nádherná príroda, proste to možem pozerať aj tri razy za deň, deti to majú tiež radi a nevadí mi to, keď to ide nonstop. Tak to klobúk dole Kondorko, zase cítim čosi ako závisť.............krásny blázon

19 kondor kondor | 28. února 2008 v 22:32 | Reagovat

Keď si to načala, ešte stále som náruživý cyklista. Možno aj  Lenku bude zaujímať, že mám na bc. prejdené celé Čechy a v Mikulove a na Pálave som bol niekoĺko krát. A súhlasím, Mirinka, že nie je nad to keď si rodinka, aj malé deti vyrazia na bykoch.

20 Bruna Bruna | 29. února 2008 v 0:12 | Reagovat

pre Jurinka

Ty moje opičiatko? Ja som Ti poslala už tri mailíky,neprechádzli mi,čo to je?

Dostal si dúfam aspoň jeden.Vieš aká som šťastná,že si na svete..?,taký škaredý?,ako opičiak, si ten najkrajší na svete!!!Máš najmilšie zúbožené pohľady opičiakove.

No to som si myslela,že budeme Ty a Ja ,robiť spoločnú tvorbu a najlepšie by bolo,keby sme si založili takú spoločnosť,kde si to všetko urobíme spoločne a budeme si to aj  produkovať, jeden trhák za druhým...Ale nepomýľ si slová vo vete Jurinko? Poriadne čítaj,hoci ja často urobím aj preklep, neobvyklého významu,ale ty ma pochopíš... Moje víízie sú širokospektrálne a niekedy im čas neprekáža,akoby v ňomi nebola minulosť,ani budúcnosť,ved ako?,ked nie je jedno,nie je ani to druhé...tak sa tu motáme v začarovanom časokruhu.Raz sme dolu,hore,...ved tak to nejako všetko začína ľudia?,nezdá sa vám to známe...?

21 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 29. února 2008 v 15:07 | Reagovat

Kondorko, úprimne ti závidím, najkrajšie, ako viem. Určite si stretol vela zrúcanín, napíš mi o niečo o nich.

22 Bruna Bruna | 29. února 2008 v 16:55 | Reagovat

Kondor,nepochybujem o tom,že si náruživý a cyklista tiež,tak by si mohol niekedy zazvoniť pri mojich dverách a naštartovať aj mňa,aby som pár

km.utiahla,ale na zadok si nechím prilepiť pérovací mostík,aby ma nebolel

z toľkého bicikľovania zadný sval,už som mala aj pocit,že mám niečo narazené,mám také trasy,že mám čo šliapať:Petržka,čuňovo.po tejto trase sa zastavím na rusovskej pláži,ale nie ako nudistka,už aj v teplákoch som sa kúpala tam,to čumeli?A ja že čo je?...ja sa nečudujem,extrém ako extrém,plávajte si dalej,nehryziem!Sa čudovali,ešte viac,ako ja,blbí!No a ked si zaplávam,idem späť,Rusovce-Petržka.Neviem si predstaviť,že by som tak dlho vydržala na sedle,vždy si ho štelujem všeljako a to už naozaj od detsva bicykľujem,ako,, Eska,,...a tak,pamätám sa,ako som strašne chcela taký ten bicykeľ,čo mal tie veľké kolesa,tyčku,špeci reťaze-,,favoritky",či ako s volali,potom už prišli kadejakéé,ale toto je z čias,ked som mala asi 7 rokov.

23 kondor kondor | 29. února 2008 v 17:46 | Reagovat

Mirinka, keď sme robili dvojtýždňové cyklotúry v rámci jedného kraja ČR, ako oddiel turistiky, tak sa stávalo po akcii, že som sa doma cítil psychicky unavený (od zážitkov a  poznatkov). Námatkovo -krásna stará Praha, Karlštejn, Český Krumlov, Blatná, Jindřichúv Hradec, Loket, samozrejme okolie Mikulova. Srdcovky: z prírody - Český raj, z pamiatok - Olomouc.

A musím sebakriticky uznať, ľudia s takýmito záľubamy, nemôžu byť zlí.

Brunka, neprovokuj, lebo Ťa vezmem do Litmanovej, bol som tam už aj na otočku od nás (okolie Galanty - do Pétržky to neďaleko). Tiež rada pláveš, ja strašne. Prepáč, cyklistov s vakúšikmi neuznávam.

Stáva sa so mňa nafúkaný žabiak, fuj.

24 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 29. února 2008 v 18:14 | Reagovat

Kondorko, všetko, čo si menoval, poznám, ale nie na vlastné oči. Mám tiež bicyk, dokonca cestný, ale chodila som len Topolčany Nemčice a naopak, raz som sa ponáhlala na poštu a kúpiť plienky a chleba, Radovanko mal dva roky, bol so mnou na sedani, ostatné deti čakali doma, no a ja som na pošte odpadla, zážitok jak sviňa, domov ma doviezla sanitka, bicák mi nechali v meste zamknutý našťastie vo dvore pošty, no to vám potom porozprávam, ale nie o tomto som chcela . Krásna Praha, mám knihu, inak pre mňa je stále hlavným mestom, Olomouc, to je čoby kameňom dohodil od mojej babky na Morave, milujem toto všetko, som v siedmom nebi. Odovzdávam deťom, tým, ktoré chcú.

Brunka, možno by tolko nečumeli tí nudisti, keby si sa okúpala aj s bicyklom.

25 Giroska Giroska | E-mail | 29. února 2008 v 22:13 | Reagovat

Jéj, vy tu spomínate aj šport. Takže ty si Kondorko náruživý cyklista?

To sa mi veľmi páči, ja šport zbožňujem v akejkoľvek podobe. Plávanie je geniálne, júj, dá sa pri ňom skvele uvoľniť, vlastne pri každom športe som ako v inom svete. Cítim, že šport je náplň môjho života. Bude to asi znieť namyslene, ale v športe som vždy vynikala. Bicyklovanie zbožňujem, ale skôr do kopcov a po horších a zložitejších trasách, rada sa prebíjam a skúšam všelijaké bláznovstvá.

Taktiež veľmi, ale skutočne veeeeľmi milujem korčuľovanie na kolieskových korčuliach. Tento šport je pre mňa nekonečne pútavý, keď začnem korčuľovať, neviem prestať, cítim sa ako vtáčik, neopísateľný pocit.

Korčule sú ako moje sestry, ktoré mi prirástli k nohám. Som s nimi dokonale zohraná a suverénne vykonávam akýkoľvek pohyb. Už sa mi stala aj dosť nepríjemná situácia, išla som z kopca v príliš veľkej rýchlosti, trošku sa mi zatriasla noha a skoro som bola na zemi. Nebola to vôbec sranda a čudujem sa, že sa mi podarilo vrátiť sa do pôvodnej polohy...

Ten adrenalín, ktorým som zažila je pre mňa inšpirujúci a teraz sa absolutne oddávam korčuliam a svojim nohám do ktorých vkladám všetku dôveru. Pri športe zažívam emócie, šport je niečo nekonečne krásne a vytvára mi takú pomyselnú, nekonečnú cestu po ktorej chcem kráčať.

Bez športu by som nemohla existovať...

Keď už spomínaš ako si cestoval na bicykli dosť dlhé trasy tak som si okamžite spomenula na môjho uja. Ten prišiel z Bratislavy do Čadce na bicykli...

Ja by som sa tiež rada vydala na nejakú dlhú trať na bicykli, ale zatiaľ sa to nedá zrealizovať, ale niekedy to určite chcem vyskúšať...

No a teraz prejdem k rubrike...

Môj idol...hm...Mojim idolom a mojimi hviezdami sú v prvom rade moji rodičia, ktorým vďačím za všetko. Dávajú mi všetko čo k životu potrebujem...nesmierne veľmi si ich vážim a veľmi ich ľúbim.

Toto je už asi dosť otrepané, ale ja to tak cítim.

Spomínali ste tu aj hviezdy na nebi. Hviezdy sú nádherné, prekrásne.

Pozerať sa na oblohu je ako pozerať sa do sŕdc ľudí. Niektoré hviezdy svietia krásne a silno, iné zhasínajú, ďalšie zanikajú, iné padajú poprípade niektoré svietia intenzívnejšie ako inokedy...

Minule som sa tak zanietene pozerala na oblohu posiatu hviezdami a videla som jednu, ktorá bola tá najžiarivejšia. Pomenovala som si ju Vierka...

Hviezda, ktorá svieti vonkajškom, preto, lebo všetko svetlo z nej vychádza na povrch a svieti tak nepretržite silno, že človek to cíti, vidí a vníma.

Táto hviezda svietila tak silno, že si ju všimli aj ostatné hviezdičky a pridali sa k jej rajónu žiariacich. Tie ostatné ste vy...všetci žiarite tak silno, že to cítim aj cez monitor počítača...

Hviezdami sú vlastne všetci ľudia, len niektorí sú žiarivejší, prenikavejší, iní zase nevýrazní a možno prekrytí mrakmi...ale ja verím, že v každom svieti aspoň malý plamienok lásky a citu.

Hviezdami v showbiznise je pre mňa veľa ľudí. Herci, ktorých ste tu aj vy spomínali, napíšem aspoň jedného, ktorého obdivujem,Adrien Brody,

ale najmä veľa hudobníkov a spevákov, pretože tvoria niečo čo je pre mňa srdcovou záležitosťou. Keď vidím ako hudobníci hrajú na hudobných nástrojoch, ako to prežívajú a vkladajú do toho svoje ja, svoju osobu a celé srdce, dušu a zmysel ich prirodzeného talentu, ako speváci prežívajú každý tón vychádzajúci z nich a prechádzajúci do sŕdc poslucháčov, ako rozoznievajúce tóny speváka ladia s tónmi vychádzajúcimi zo srdca hudobníkov, ktorým sa moc a sila srdca prenáša do rúk, ktorými robia interesantné javy vznikajúce z daru, ktoré im podaroval náš pán, Boh.

Prečo spomínam hudbu, hudobníkov a spevákov k rubrike môj idol?

Pretože veľkým idolom ľudstva by mal byť náš Pán, aj keď nedosiahnuteľným, ale aspoň inšpirujúcim a motivačným. Hudba, šport a láska k nemu, vedomosti a záležitosti pútavé pre nás, knihy, herci, speváci, hudobníci, všetko je z Boha a všetok talent, ktorý porozdával ľudstvu má určite svoj zmysel.

Boh je talent, Boh je láska, Boh je spása, radosť, všetko všetučko...

Každý náš idol v ľudskej podobe je zásluhou nášho pána, aj my, samozrejme...Možno je to teraz od veci ja neviem, pretože som sa nejako rozcítila a nemôžem si pomôcť...keď sa nad všetkým zamyslím, všetko je tak krásne a zložité...

Teraz som sa sama zaplietla a neviem sa nájsť...neviem ako mám toto ukončiť a neviem či som to mala napísať...Dúfam, že to nejakým spôsobom pochopíte, pretože ja to neviem pochopiť, neviem teraz pochopiť samú seba...

26 kondor kondor | 29. února 2008 v 22:19 | Reagovat

Brunka neodpovedal som Ti na odsek: Kondor a čo Tvoj idol Enya?...

páči, ide z nej pokoj (aj keď sa zdá na jedno kopyto), cením si ju ako ERU.

To mystično, nám dvom asi bude dané. Doplnil by som Jurina (Kráľovstvo prsteňa) - spracovanie najslávnejšej germánskej legendy,  príbeh  inšpiroval J.R.R. Tolkiena, ale aj R.Wagnera, príbeh plný mágie, vášne a dobrodružstva sa odohráva v dávnoveku, v čase prechodu zo starého sveta bohov do nového veku. Tento svet bol ovládaný mágiou a kúzlami a bohovia sa prechádzali spolu s ľuďmi po rovnakých cestách. Spomedzi ľudí je jeden vyvolený, aby skoncoval s kliatbou démonov a raz a navždy oslobodil svet ľudí od nekonečného krvipreliatia...Celkovo Fantazy asi bude moja parketa.

27 Bruna Bruna | 1. března 2008 v 1:02 | Reagovat

Kondor,

to ja dobre viem,ved sme nejaký veštci...,poznáme sa okamžite,

v tom už mám skúsenosti.Myslím,že všetci sme tu rovnakám vetrom

priviaty a cítime sa spolu krásne,teším sa z toho,že si na svete Kondorko.

Ten príbeh ma zaujal už prednedávnom v telke,krásny,božský,naozaj veľmi

pekne spravené,podaril sa.Tolkien? Prsteň od neho asi poznáme všetci.Teraz vyšla nová jeho kniha,je taká hrubá a má na obale veľký,krásny kompas,tam sa určite píše aj o pirátoch a tých lepších...,musím to popozerať,o čom to je,nebolo veľa času.

Počúvaj ma,...naozaj existujú nejaké vankúšiky pod zadok?Ma nestraš,že neznášaš takých cyklistov,ved to bolí jak bodliak,ked dlho šľapem na pedále.

Vieš čo,pôjdem asi na,, sonograf"-normálne to nebude,nie som padavka!Ked nikomu to nevadí,už mi to bolo čudné dávnejšie.

28 kondor kondor | 1. března 2008 v 10:09 | Reagovat

...ale vadí, Brunka, poznal som turistov-mužov, či si dávali pod seba aj 2 vankúše (neviem o špeciálnych). Ale ak Ťa to bolí ostro, nebude to asi dobre. Ale si zlato otvorená, žiadna téma  Ti nie je problémom.

Tajuplno by som čítal nuestále, (radšej čítam ako pozerám - zrakový vnem otupuje obrazotvornosť). Z každého žabiatka a zvlášť s Teba sa vytešujem v tomto našim močiari - Jurinovský rybník. Ste zlatí, že existujete, môj život od Unplugged (keď som sem vstúpil),  nabral väčší zmysel, Ďakujem.

29 kondor kondor | 1. března 2008 v 10:19 | Reagovat

Giroska, závidím vám tam hore cyklistické terény, blízko sú aj pútnické miesta. Aj keď mi tu máme Dunajskú cyklocestu, ale to je ais všetko.

Neuveriteľne pekne spájaš Vieročku s Vesmírom a božím talentom, to dokáže len veľké srdiečko... nezaplietla si sa, bol to zážitok.

30 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 1. března 2008 v 14:50 | Reagovat

Bruni, na riťku je najlepšia tá nová sedaňa, niečo ako silikon tam je, prelieva sa to, sedíš ako na makulinkom vankúšiku, to ťa neotlačí, je to ako vodná postel. Ale nemám potuchy, čo to stojí.

31 Bruna Bruna | 2. března 2008 v 21:53 | Reagovat

Mirina,

dik,už som sa pýtala dávnejšie na to aj v prdajni a nič nevedeli,že si mám niečo ušiť,tak som si aj také urobila,ale to bolo otrsné,nemohla som to pod zadkom vydržať,dala som to preč v polke cesty,kolegyňa sa tak smiala na mne,noo strašné.Večer som bola na pohotovosti,ale iba mi dali injekciu,že nič tam nemám.Vraj sa to nepáči iba mojej kostrči,ja neviem teda,Silikon je superný,to by určite nebolo zlé,ale ak to má stáť toľko,ako prsné

inplantáty,tak dakujem...Zadok mám,nie som žiadna vychrdlinka,mám na čom sedieť...to skôr mám niečo s tou kosťou,tá ma bolí,ked dlho jazdím.

Dík,popýtam sa na to,čo to stojí.

32 Giroska Giroska | E-mail | 3. března 2008 v 19:49 | Reagovat

Cyklistické terény sú tu naozaj dobré, niekedy ak sa stretneme(švadlenka), mohli by sme aj bicykle vytiahnuť a zajazdiť niekde po cyklistických trasách. To by bolo super...myslím, že by sme sa skvele odreagovali, uvoľnili a pobavili...

Kondroko ty si neskutočne empatický. Ďakujem ti za krásne slová...fakt ďakuejm...nič viac k tomu neviem napísať, nemám slov...

33 Bruna Bruna | 4. března 2008 v 0:59 | Reagovat

Giroska,spomínala si kolieskove korčule,tak to  bolo v roku 2004,ked sme

zostali doma s manželom opustení,ale šťastní,že si odýchneme doma,lebo začali prázdniny,dcéra šla do zahraničia a ja som sa vrhla na intenzívny pohyb na čerstvom vzduchu, až do noci.Dali sme si na každý deň s mužom rozchod a každý z nás si robil čo ho bavilo. Ja som si v sobotu v jeden krásny slnečný deň,namiesto bicykľa vzala korčule a na chrbát ruksak s najťažšími dcérinými knihami. Muž iba krútil hlavou a povedal mi,že ak náhodou spadnem,zlámem si na tých knihách väz,nech mu ani nevolám...Ani som ho nepočúvala,vybehla som ako strela,inak ,držala som prísnu dietu a aj som bola zoslabnutá,ale ako sa hovorí,

ked je koze dobre,ide na ľad tancovať,tak som šla aj ja.Nič sa nedialo mimoriadne,iba to,čo opísala giroska,je to úžasný pocit,ked si to trošičku v predklone šviháte na silikonových rýchlych kolieskach a v úšiach vám znie vaša skladbička,ja som počúvala nejaké fanky,letela som ako šialená,ked sa oproti mne vyrútili dvaja cyklisti a škľabili sa na seba.Nič nenasvedčovalo,že ma registrujú a prejdem tak ľahko medzi nimi,pretože sa dosť neprimerane roztiahli ,tak som nemala inú možnosť,iba zajsť v okamihu, totálne ku krajíčku dráhy,to nie je  iba pre cyklistov tá dráha,ale ich to ani nenapadlo,jeden z nich sa síce spamätal,ale ten druhý nie a spadli sme obidvaja.Jemu sa nestalo nič,

ale mne sa zatočila hlava,videl to jeden milý chlapec,čo predával v nedalekom stánku,ten  pribehol našťastie s ľadom,čo mi zachránilo nervy,uplne som bola zúfalá od bolesti.Bolo mi jasné,že mám zlomenú ruku ,stršne to bolelo,ale tento clapec,mi dal na ruku ľad,vyzul mi korčule,dal mi napiť vody,ukľudňoval ma,že nech sa nebojím a tak,bla,bla,za čo som mu bola nesmierne vdačná.Odviezol ma aj do nemocnice,pretože,ani  sa nepýtal na nič,či má,alebo nie,proste ma naložil do auta na rukách,pretože som zas odpadla,ked som sa chcela postaviť na nohy,že prejdem. No a odišiel až potom,ked som ho v nemocnici  uistila,že už sa viem dopraviť domov,že to je už v poriadku a  dám mu vedieť,len čo budem vedieč,či ma budú operovať. Dosť dlho som na pohotovosti čakala na ortieľ,či budem operovaná,či bude iba sádra,bolelo ma to strašne,ale nechcela som  už byť taká padavka pred tým mladíkom,tak som sa držala.Aj sme sa zasmiali,ked som mu povedala,že som sa ,aby som si neprerezila väz na tom ruksaku s knihami, spomenula na mužove slová a v tej rýchlosti,ja neviem ako,zvliekla  som sa z ruksaka

a tak som sa našťastie uplne nedokaličila.Trvalo poriadne dlho,kým som sa opäť vybrala na hrádzu,ale mám tam dobrého kamaráta,dáva pozor,keby nebodaj došlo zas ku kolízii,ale to už aj ja od tej doby,viac si dávam pozor a už z diaľky sledujem tých bláznov na bicykli vo dvojiciach,čo sú vedľa seba a za plnej rýchlosti preberajú ,nesmrteľnosť chrústa.Pozor na nich giroska...aj ostatní,taká zlomeninka vie narobiť šarapaty na celé leto.

To bolo radosti!!!,namiesto neviazaného športu som na manžela bola odkázaná celé leto, no najhoršie bolo,ked som sa dovalila domov zo sádrou.

34 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 4. března 2008 v 12:38 | Reagovat

Brunka, musíš sa opýtať v predajni, v prdajni ti neporadia...:-))

Skús značkové predajne, dobrý predavač bude vedieť, alebo na nete. Inak, tú kosť mám aj ja v prdeli. Bola som v 1994 tesne tri dni pred porodom a išla som so synom von, mal trojkolku, nevedel si zaviazať šnúrky, tak som mu chcela pomocť a zohla som sa nie dopredu, ale tak ako treba a váhou toho brucha to šlo rýchlejšie a ja som narazila na rukovadlá tej trojkolky, no všetkých svatých aj tých, čo ešte svatí neboli som videla, predstav si, tie neskutočné bolesti a nevedela som ani na porodný stol vyliezť, no horor, dodnes tú kosť občas pocítim. Je naozaj v prdeli v prdeli.

35 Bruna Bruna | 5. března 2008 v 19:35 | Reagovat

Mirinka,

ajaj,to si už bola parádne v tom,vraj  žena by sa nemala vtedy udrieť.

Dobre,že sa nič nestalo,ale boliť to určite bolelo,ja to mám tiež po páde.Preto

mám zo športových činností najmilejšiu vodu,kde si nemám čo naraziť,aspoň zatial,ale inak som taký týpek,že všeličo ma napadne,už aj hokej som hrala.

Neznášam, hádam len futbal a atletiku nemúsím pozerať a na ZS som na brannom mala chytený slepák a mám ho dodnes.Pritom,som cvičila šport.gymnastiku,až do 15 rokov,skoro od bábatka,strašne malinkatá som bola,ked som začala cvičiť.Je zaujímavé,že tam som si nikdy nič nenarazila,ale zato potom,akoby sa vreco utrhlo s urazmi,operáciami a tak.prosím ta,som Bohu vdačná,že som na žive.A dúfam,že do 80tky už vydržím v plnej sile,ale

určite nie tak,aby ma museli odstreliť.Z včera na dnes sa mi sníval strašný sen,

dúfam,že sa nesplní,skôr sa mi zdá,že ho prežíva niekto,koho poznám.Ja nebudem dnes zas od strachu spať,išlo o také dievčatko,niečo malo na hrdielku a strašne trpelo,uplne som z toho bola na nervy,čauko.

36 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 6. března 2008 v 8:38 | Reagovat

No, tak ten futbal, tú nechuť máme spoločnú, totiž nedokážem pochopiť ten šport, ihrisko jak krava, bránka jak krava, 22 ludí behá z jedného konca na druhý ako utrhnutí a gól nedajú a nedajú, pritom ten brankár je tam jeden a oni to tam nevedia trafiť, dala by som im hokejovú bránku, vtedy by som vedela, prečo končia zápasy 0:0. Skrátka ublal (ako hovoril malý) nemusím.

Zato hokej sledujem, len MS od roku 1985 pravidelne, vtedy sme to dali rusákom 2:1 a boli sme majstri, ja som mala krásnych 14 a bola som s kamarátkou na Kutuzovovej, tam kde je dnes sídlo SIS a počúvali sme to z rádia jedného uja, ktorý ležal pod autom a niečo opravoval a pritom počúval s tranzistora, keď sme dali víťazný gól, chcel rýchlo vyliezť spod auta, ale keďže bol malinko objemnejší, nešlo mu to v tom rozrušení, ja som sa vtedy skoro pocikala od smiechu... krásne to školské časy...

Plávanie milujem, ale motýlika som sa nikdy nenačučila, sestra bola plavkyňa, darilo sa jej, zbierala už ako žiačka titulíky, potom ale dostala zápal kĺbu bedrového a bolo po plávaní a v tej dobe zahynul aj s manželkou na železničnom priecestí jej tréner, takže zhora bola zastavená dosť drastickým sposobom, ale asi to tak malo byť. Ja strašne rada skáčem hlavičky, ale už som asi nato stará, všetci vždy zízajú...

37 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 6. března 2008 v 8:39 | Reagovat

A samozrejme, momentálne opať dávajú kickbox...myslím v noci :-)

38 Bruna Bruna | 6. března 2008 v 13:21 | Reagovat

To si pamätám,to bol zápas,pomsta za okupáciu a truc za nechcený,zastaralý

socialismus,to sme našim vysielali toľko sily,že podali výkon,ako hádam nikdy,už nepodajú taký,už hrajú horšie a horšie,hoci sme vždy boli lepší,ako česi,-prepáč,ale je jeden fakt,že ked naši hrajú s českom,akoby mali na prdelách pampersky.Ani  to nepozerám,vždy ma naštvú.

39 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 6. března 2008 v 13:28 | Reagovat

Vieš čím si to vysvetlujem? Jednoducho majú rešpekt alebo niečo také ako brzdu, že predsa nemožem hrať proti niekomu, s kým som hrával spolu. Také, že mám zábrany. Ale nová generácia, ktorá už prakticky s Československom neprišla do styku, bude s nimi hrávať lepšie. Áno, mám rada všetko, čo je české, ale na MS podporujem našich. A keď naši vypadnú, potom podporujem Česko. Takže žiadne prepáč sa nemusí konať, fakt je proste fakt.

40 Bruna Bruna | 6. března 2008 v 14:11 | Reagovat

Asi to tak bude,len škoda,že už im to zmarilo pár významných

postupov,dokonca aj zostava nových hráčov hrá dajako čudne,

proste nevedia hrať proti svojim bratrom,asi to bude tak,mne sa niekedy

normálne zdolo,že česi ani nemuseli hrať,my sme sa nabili aj sami.

Ja mám rada čechov,hlavne ich humor,aj hercov,hudbu,veľa vecí,

ale sú trošku,, namyšlení",nie však všetci,samozrejme.Synátorovi Tvojemu

prajem veľa,veľa úspechov v živote,nech si preverí bazén...prv než skočí,

aj keby bol aký plavec,vždy sa to zíde.Ked by sa náhodou topil v bazéne

života,dobre by bolo,keby mal zázemie doma,kde je pravá láska,hoci sa nevidí,

je to tá,ktorá bez meškania skočí za ním a vytiahne ho z vody!

Ak však niet vody kde sa skočí,tam sa už človek len topí,nasucho,bez lásky,

odvrhnutý,opustený,to je cena za blbosť a vysoko sa za ňu platí!

Tak nech sa mu.... NIKDY....nič podobné nestane,mu želám zo srdca,

aby bol skôr borec,čo má prehľad,vie kde stojí,sám má svoj rozum,vie

že matka je matka a nič mu zlé nechce spraviť,práve NAOPAK! To mu želám,aby si uvedomil a trošku sa zmenil,aj málo je niekedy VELA...,zdravie,

šťastie,všetko,čo mu treba,dnes mu želám!!! K NARODENINAM.

41 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 6. března 2008 v 18:16 | Reagovat

Brunka, ďakujem Ti zaňho, čo som mu chcela povedať, som povedala, ako si ustelie, tak bude spať, alebo ako sa bude učiť, tak sa bude mať. Aj Kondor mi požičal anjela, moj je unavený už zo mňa, tak vám všetkým ďakujem pekne.

42 Bruna Bruna | 19. března 2008 v 1:25 | Reagovat

Nesmieme zabudnúť,že je aj to zlé na niečo dobré,držím palce,

aj s mojimi anjelikmi,tých je celý rad,ba čo,celé zástupy,už sa tlačia,

neľakaj sa,dýchajú už na kosti,ked prejde prievan mladosti,pocítiš ich

dych,ako krásne spíš,budeš snívať to,čo sa stane dňom,splní sa Ti sen,že

si matkou,láskou,že si pre syna,iba jediná,matka,jeho premilá!

43 giroska giroska | E-mail | 20. dubna 2008 v 19:30 | Reagovat

Jéjky, Brunka, toto som si tu nejako nevšimla...:))

Tvoja skúsenosť je zaujímavá a bolestná. Júj, rúčka zlomená...:(

Ja som ešte zatiaľ nemala nič zlomené a dúfam, že to aj takto ostane.

Ten človiečik, ktorý ti pomohol, fakt skvelá dušička, veľmi ochotný a milý. Ešteže tam bol...

Mne sa na korčuliach zatiaľ nestalo nič zlé, pády, samozrejme, boli a je dosť možné, že ešte budú. Musím sa priznať, že na korčuliach riskujem, nezamýšľam sa nad tým, že môžem nešťastne spadnúť, alebo tak, jednoducho idem, otáčam, krútim. Keď mám korčule, tak nemám žiadny problém s pohybom, alebo s rýchlou zmenou smeru, rýchlym zastavením a podobnými základnými činnosťami na korčuliach. Keď som na korčuliach s kamarátkou, tak tá sa na mňa nemôže pozerať. Vždy keď sa trošku nahnem, alebo dostanem malinký balans, už kričí a je hysterická, pretože mi hovorila, že priveľmi riskujem, že to nechápe, ako sa nemôžem báť. Ja viem, že pri rôznych činnostiach mám strach, ale pri korčuliach vôbec. Keď mám korčule, tak sa cítim neskutočne bezpečne, nemám obavy z pádu, jednoducho idem a pohybujem sa ako potrebujem. Som si istá v mojich pohyboch, uvedomujem si ako idem, myslím, že viem moje nohy ovládať celkom slušne a mám v nich silnú oporu. Pamätám si aj prvý stret s korčuľami a prvýkrát sa mi triasli nohy, ale išla som, normálne ako som sa postavila, tak som sa už nejakým spôsobom vedela hýbať na korčuliach, vedela som udržať rovnováhu, ale nevedela som brzdiť, otáčať sa, zdvíhať po spadnutí, poriadne sa odšvihnúť, nevedela som jazdiť, ale snažila som sa, bavilo ma to a dostala som sa do jazdiacej úrovni, kde to nie je najhoršie, aj keď, stále je tam ale...a určite by som mohla byť lepšia a lepšia.

Ouuu...Mirinka, to čo si písala, že sa Ti stalo pred pôrodom znie hrozne. Júj, no tak to, že to bola obrovská bolesť, to Ti verím, fúú, normálne, keď si to predstavím, jááj...až mi husia koža naskočila...

Baby, prepáčte, že sa zapájam do vašej už staršej debaty, ale nedá mi nepozastaviť sa pri futbale...:)) futbal v televízii je hrozný, to ani ja vôbec nepozerám, asi by som zaspala od nudy, ale futbal so známymi, kde človek hrá je úplne o niečom inom. Ja si občas zahrám futbal, keď niekedy haluzíme s kamarátmi a kamarátkami a musím povedať, že je to skvelý relax. Pri tomto športe sa dá vybiť kopec energie a dá sa úplne vyblázniť.

Hokej ste tu pekne rozobrali, heh...:)) to by som ani na Vás nepovedala...:)

Hokej v televízii ma nebaví, tak ako ani futbal, ale keď hralo Slovensko, tak vtedy záujem u mňa stúpol na nezvyčajnú výšku a veľakrát som sa úplne do toho zažrala, ale teraz už ani to nie. Hokej na ľade som už hrala, to je úplne fantastické, ale viac ma baví korčuľovať na ľade, aj keď krasokorčuliarka zo mňa nebude, korčuľovanie na ľade je tiež skvelé. Ale korčuľovanie na kolieskových korčuliach mi ide o niečo lepšie a to je šport, ktorý dúfam, že nikdy nebudem musieť opustiť...

44 Bruna Bruna | 24. dubna 2008 v 2:33 | Reagovat

Giroska,Ty ma prekvapuješ,že chodíš na futbal?Ci ne?

Bola som aj ja a nie raz,priznám sa,že za mlada som mala taký rapeľ,ale ked som sa vydala,tak som zistila,že môj manžel je veľký futbalový fanda a aj šport ako taký,má rád a čo je zlé,je to viacmenej taký papučový borec.To asi našťastie,nemáš moc s takými skúsenosti,to sú televízny maniaci do športu!Hrozné,ale aj hrávaš futbal,no nemusí to bzť ako relax zlé,ja som raz na pracovnej akcii nevydržala povzbudzovanie bez patričnej účasti a s kolegyňou sme sa rozbehli na ihrisko k našim kolegom na výpomoc.Počuj,...čo sa stalo!Ked sa k môjmu týmu blížil taký borec s loptou,že nám ide streliť gol,vošla som do brány k nášmu brankárovi a chytila som loptu,lebo ten muž chudák sa tak smial,robila som mu opičky tam v bráne,že to iba tak ledabolo vykopol no a ja som to chytila.No to bola sláva! Na to nezabudnem tak ľahko.Korčule ja ovládam,aj zimné,len mám rešpekt na kolieskach,alebo menšiu fobiu by som skôr povedala. od tej zlomeninky,to fakt bolo hrozné,to bolí poriadne teda.Zistila som,že tu máme aj tenisové kurty nie draho to vychádza,takže ja sa na leto idem vrhnúť na šport,dúfam,že to prežijem v zdraví!Hokej,tak ja ho milujem,ak ide o mužský šport,tak práve hokej mám ja rada. Mala som kamaráta??...hokejistu,krásny chalan,to som mala vtedy asi 14,15 rokov?Už je z neho pupkatý a velikánsky dedo Jozef.Nebola by som ho ani spoznala,ked sme sa po rokoch stretli,bol ešte strašnejší,ako ja,...ha!Trošku škodoradosti,sa vo mne ozvalo,ale ked mi povedal,čo chudák zažil všetko,tak som ho chápala a ľutovala,ale i tak to bolo nepochopiteľné,ako sa zmenil, na vzhľad.

45 JOVZI JOVZI | E-mail | 28. dubna 2011 v 15:48 | Reagovat

SERUS BRATU

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.