Zvieratník

20. února 2008 v 15:11 |  Voľná téma
Chováte zvieratká a tešia Vás?
Napíšte čosík, plosííím!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bruna Bruna | 23. února 2008 v 18:29 | Reagovat

Nemala som donedávna nejaký bližší vzťah s nijakým zvieratkom,okrem svojho manžela a dcérky.no od tedy,čo mi dcérka priniesla domov šťeniatko čivava,sa všetko zmenilo.Otvoril sa vo mne jeden krásny cit a už chápem

kolegyňu nad ktorou som nechápavo krútila hlavou ,ked si vzala

Pnku a nič nerobila mesiac,iba plakala,ked jej psíka zrazilo auto. Nejaký debil šiel ako besný popri ich dome na aute.Vtedy som to nevnímala tak,ako

po Montíkovi a som šťastná za toto stvotenie a poznanie,dakujem

Bohu,že som o niečo kompletnejšia...

2 kondor kondor | 23. února 2008 v 21:03 | Reagovat

Páčilo sa mi vo Vierkinom horoskope, že Ryby trpia keď, niekdo týra zvieratá. Ja to mám s ňou spoločné a nechápem takých ľudí. Keď nám doma nejaké zvieratko uhynulo, dlho sme sa s tým vyrovnávali. Som rád, že moje aktuálne zvieratká mali u Švadleny úspech.

3 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 27. února 2008 v 17:34 | Reagovat

Už sa dlhšie obávam úmrtia našich škrečíkov...

4 kondor kondor | 27. února 2008 v 20:01 | Reagovat

Ale nám ich Mirinka rýchlo pošli mailikom, kým sú ešte nažive. Len ony chýbajú do nášho žabieho zverinca.

5 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 27. února 2008 v 21:19 | Reagovat

Ano pošlem, už sme našli cd, ktoré treba inštalovať, ale chýba mi kábel od telefónu, ja totiž nemám digitál foťák, vážim si svoj starý Pentax, to je pán foťák, pokial neumre, nevymením.

6 jurino jurino | E-mail | 28. února 2008 v 2:40 | Reagovat

Tak zvieratká zbožňujem v akomkoľvek vývojovom štádiu...no teraz seriózne. Vážne sú to také naše bubušká zlaté. Budem písať veľa-veľa, o nich sa dajú písať celé eseje a slohy. Ešte by som rád videl IVANKINE mačičky, driemajúce na havinovi, to som ešte nikdy nevidel, iba v kreslených knižkách a MIRINKINE škrečky, jaaaj moje mládi, resp. detstvo, koľko generácií škrečkou odžilo u nás, hmmm! Zlaté, teraz máte džungárov?

Dnes ráno, teda včera som videl havina ako zavíja pred vstupom do obchodu. Bol priviazaný na obojku v blízkosti potravín a verne čakal na svojho pána. Vtedy som si uvedomil, aké sú zvieratá hlbokomyselné tvory, možno omnoho viac ako ľudia, aspoň poniektorí. Havino zlatý len tak vyspevoval, vyplakával, mal som sto chutí sa k nemu rozbehnúť a vyobjímať ho, poštekliť pod labkami :) Keď sa konečne dočkal, že jeho pán sa vrátil z nákupu začal normálne tancovať od radosti, postavil sa na zadné labky a držal sa v tejto polohe dlhooooo a hrdinsky, prednými labkami mával vo vzduchu a tešil sa strašššnnneeeee. Milý, zlatý.

Keď som odchádzal z miesta tejto momentky napadla ma jedna vec, ako si zvieratko vie ceniť príchod pána - človeka. Takisto ako sa mu zdala neuveriteľne dlhá tá doba, kým sa PÁN vrátil. Nepočul som o prípadoch, že by len tak zvieratká opustili svoje mladé, alebo naopak. Pomáhajú si, do poslednej chvíle svojho života, držia spolu

Dokážu to ľudia, sú schopní, takýchto čistých a nefaľšovaných citov a prejavov vernosti a lásky? Možno áno, aj keď sa mi to nezdá z niektorých mojich osobných skúseností alebo aj denných pozorovaní okolia.

Hlavne, že sa máme my radi, no nie? Švadlena žije do rána :)) Aj cez deň aj v noci si niekedy tiež zakvákame a zablékame, zakalíme, zahalékame, už sa teším na ten ohník, hmmm!!!

7 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 28. února 2008 v 10:18 | Reagovat

No ano, máme džungárske, akonáhle to možné bude, ošlem fotočky.

K tým opusteným mláďatám. Neviem, či len ja mám také mačky, ale párkrát ma vytočili. Raz sme mali mačiatka, chvílu sa o ne starala, potom prestala, mraučali, jak bláznivé, ja som mačku odchytila a zavrela s tými mačencami, ale ona sa ich stránila, ako keby to boli psy. Potom zdrhla, tak som im zo striekačky dávala mliečko, lenže niekedy to kravské nesadne, tak mali hnačky, nemohla som byť pri nich celý deň, prišla som poobede, no hrozné niečo, mali všade nakladené vajcia od múch, vyzeralo to hrozne, tak sa moj muž  ulútil a zlikvidoval ich, bolo mi to strašne lúto a tá sviňa mačka zdrhla a nikdy viac sa nevrátila, viac som ju nevidela. To bolo pred tromi rokmi. Z jej prvého vrhu mi ostala jedna mačka, o tie sa starala normálne. No a táto mačka, na jar, keď mala už svoje brucho, sme čakali, čo bude. Lenže ona zrazu brucho nemala a ostávala tu, neponáhlala sa nikam, takže sme usúdili, že to asi potratila, či čo. No ale druhý vrh na jeseň urobila inak, tie mačence doniesla pod okno a starajte sa. Ja som stále počula mraučanie, idem von a hladám a pod izbovým oknom boli v tráve a mačky nikde, prišla až za mesiac. No nasratá som bola statočne. Mačiatka roku 2007 mala len raz, krásne velké, starala sa o ne tak, ako treba. Postupne som ich rozdala. Mám ešte jednu mačku, čiernu a jej mama bola krížená z perzskou mačkou, takže je taká huňatá, to bolo ešte mača a roku 2007 mala mačence aj ona. Nevedela, čo s tým, tak jedno mača zdochlo hneď, lebo ho zabudla vybrať z blany, ostali dve. Ale stále boli také chudunké, chrontavé, ale postupom času sa dali dokopy, starala sa o ne aj tá  druhá mačka, boli to kocúrik a mačička, strašne zlatí, chcelasom si ich nechať, ale tá druhá mačka ich niekam odviedla a ja som ich už nikdy nevidela, takže zase ma nasrala. Ale ostali nám fotočky v telefónoch, keď bude kábel, snaď sa niečo podarí poslať. Takže moje skúsenosti s mačkami sú všelijaké.

8 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 28. února 2008 v 22:12 | Reagovat

... Jurino... ešte ti neprišli moje zvieratká???

9 Bruna Bruna | 12. března 2008 v 0:13 | Reagovat

Jurinko,je mi za tebou smutno,kde si?

10 jurino jurino | E-mail | 12. března 2008 v 14:38 | Reagovat

Brunka, veď sa tu všetci vždy držíme za pacičky... vlastne máš pravdu, teraz som sa ukryl za leknom, ale doskackám k Tebe na tvoj lopúch a neskôr aj rozsvietim mesiačik, aby si ma dnes v noci videla, dobre? :))

11 jurino jurino | E-mail | 12. března 2008 v 14:44 | Reagovat

Mirinka, tak ty zvládaš popri deťoch aj starostlivosť o mačence! Ja som vedel od začiatku, že si tvor s dokonale vyvinutým materinským prístupom :))

Mačiatka som nikdy nechoval, tak netuším ako sa navzájom k sebe chovajú, videl som však Ivankine spolužitie psíka a mačiek, sú skutočne zlatí, ak by to takto fungovalo medzi ľuďmi, nemuselo by existovať pár zbytočných politických strán... .)

Neviem, neviem, ty si raz spomínala, že si kedysi nosila jednu mačku na hrbe? :) To bola šupa, ty si ma rozveselila :))

Majte sa žabiatka... k V a K

12 kondor kondor | 13. března 2008 v 18:14 | Reagovat

k V a K - nová žabacia strana:

kváčatká Vierky a Kvačalky

13 Bruna Bruna | 13. března 2008 v 23:01 | Reagovat

Napísala som,že niečo na seba napíšem,je to tu,ja mám fobiu na....nepadnite od smiechu ľudia,ja sa bojíím mačiek.Proste,ak by ste za mnou na balkon poslali

mačičku,ja vyskočím z balkona.Mám s tým strašné problémy,nikto to skoro nechápe a neviem,prečo to tak je.Je to problém a dosť veľký,ale zvládam.Ked Vierka priniesla montíka,tak mi pripomínal mačiatko,veľa má podobné s mačkou,tento psík.hlavne ked bol malinkatý,ale ja som ho vnímala inak,ide to z očí,alebo ja neviem z čoho,mám taký panický strach,ked sa ku mne priblíži živá mačka,som ako vyšinutá.Inak obrázky sú v pohode,dokážem sa aj pozerať na mačatá,ved sú zlaté,ale živé nie,umrela by som od strachu

a bola zrelá na psychiatrickú liečbu,....už som bola stým....,viem,chápem,čo si myslíte,povedali mi,že to je silná fobia a nevie sa,prečo na mačky.Moja dcéra zas to isté má na pavúky,ale to ja nie,aj hada si dám okolo krku,nebojím sa žiadneho iného zvieraťa,ani ničoho,okrem výšky a mačiek.Tak,aby ste to vedeli,ked by došlo ku stretu,raz dostal zo mňa šok jeden kamarát,ked sme boli si sadnúť  večer vonku v krásnej záhrade,bolo leto,úžasný večer,ked tu zrazu pricupitala mačka s očami,čo svietili,ako...na hrôza,ja som tak začala vrieskať,že všetci povylievali na stoloch,čo pili,tak sa strhli,mačička sa dívala preľaknuto ,ja som sa hanbila,ako pes,uplne som bola z toho hotová,ešte navyše,tá mačka si sadla ku dverám a kamarát ju musel duriť preč,lebo ja som nedokázala prejsť cez dvere,asi taký trapas to bol.

14 kondor kondor | 14. března 2008 v 17:12 | Reagovat

Jurino srašne ďakujem za pohľadnice a fotky psíka a anduliek: presne ako naši bývalí Kiko a Lórika (už sú v nebíčku), až mi to vyrazilo dych.

15 kondor kondor | 14. března 2008 v 17:16 | Reagovat

Brunka, moje 2 baby sa zas strašne boja pavúkov a žiab. Hlavne Janka je zlatá, keď pri dome zbierame žabky, tak ona príde k nej s 2 metrovou palicou, a keď žabka na ňu vylezie, Janka so strašným revom druhý  koniec palice pustí.

16 Bruna Bruna | 14. března 2008 v 22:54 | Reagovat

Tak to poznáš,nuž ale pavúkov sa bojí veľa ľudí,menej ich má až fobiu z nich.mačiek sa bojí málo ľudí a fobiu z nich má fakt iba vo výnimkách

pár ľudí,nevedia mi povedať,prečo to tak je so mnou.

17 kondor kondor | 14. března 2008 v 23:01 | Reagovat

Či si nebola  v minulom živote kocúr?

18 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 14. března 2008 v 23:04 | Reagovat

Alebo skôr myšou.

19 Bruna Bruna | 15. března 2008 v 0:14 | Reagovat

Asi  Ivanka má pravdu,lebo tak sa bojím,ako myš pred zožratí,strašne sa

za to hanbím,ale čo mám robiť,niekedy nevojdem ani domov do vchodu,kým

neodídu mačky,čo ich máme tu ,ľudia ich chovajú,sú milé,neubližujú,ale ja sa

nedokážem premôcť.Mama vraj mala,ked bola tehotná so mnou,nejaký incident s mačkou,čo mali doma,možno aj to je príčinou takejto fobie,ale lekárka mi povedala,že sa to objavuje u ľudí aj bez dôvodu,tak asi som bola myš?Fúúj,pritom mačka,je mojim zvieoraťom v horoskope,alebo zajac,chápete to?Neviem tomu dojsť na klôb.

20 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 15. března 2008 v 11:19 | Reagovat

Tak ja som skoro odpadla, Brunka, prepáč, ale naozaj schuti som sa zasmiala, ja mám susedu, je z dediny, a bojí sa mačiek, čo ja mám s ňou zážitkov! Pritom má dve mačky, ale v živote ich nepohladkala a keď mali mačence, tak si museli ludia prísť sami s vrecom zobrať mačiatko, potom jeden sused vždy zobral všetky, v podstate jej to vyhovovalo, akurát sme nevedeli načo sú mu, ale to je jedno. No a potom som prišla ja, už som jej ja chodila mačence brať aj na povalu a kade tade, čo my máme zážitkov. ludia, to by ste neverili a pritom je to jedna vysokoškolsky vzdelaná žena. Ja mám problém s pavúkami, keď nejakého povysávam, odnesiem vysávač von aj nadva dni z bezpečnostných dovodov, ale o pavúkoch som písala už na shs stránkach.

Je zvláštne Bruni, že nevieš prečo to tak je, tá moja suseda bola poškriabaná mačkou, keď bola malá, jej mama volala hneď doktora preboha, ten ju postrašil smrťou no a odvtedy sa bojí takých malilinkých zlatulinkých stvoreníčok. Je velmi úzkostlivá.

Ja zase kvoli pavúkovi aj strechu vyvalím a že na dedine máme takých dosť, o tom nemusím rozpisovať... nevadia mi ani hady, ani žaby ani nič podobné, ale pavúk, už len to slovo je hnusné, keby bol aspoň ružový, alebo červený, ale čierny? Brrrrr

Neboj Bruni, iba som sa pobavila, nebudem si myslieť, že ti šibe.

Ale zaujímalo by ma, keby si bola sama a našla by si na ceste opustené malinké mačiatko, uzimené a hladné, zdvihla bysi ho? Verím tomu, že ano. Liečba šokom zaberá, videla som to na Discovery, odúčali jednu ženu strachu z pavúkov, nakonci bola schopná pohladkať tarantulu.Bez problémov.

A ako Jurino spomínal, ano na hrbe. Som nosila mačku. Keď som hrabala alebo kopkala v záhrade, vobec jej nevadila nestabilná podložka, v minulom živote to bol kocúrisko.

21 Bruna Bruna | 15. března 2008 v 14:02 | Reagovat

No mňa si potešila,že poznáš niekoho,kto má  tiež z mačiek fobiu, naozaj  to nie je sranda,ale je pravda,že sa na nás ľudia zabavia,niekedy sme na smiech.

Pavúkov sa bojí  moja dcéra,aj chrústa sa bojí,včiel,okrem motýľov má mindrák asi z každého chrobáčika.Ono,mne sa mačiatka páčia,aj tie naše tu sú milené,ale do rúk by so to nevzala,ani za nič.mirinka,asi ta sklamem,musela by som stopovať,alebo niečo podobné,aby som mačaťu pomohla,ale ja by som sa ho nedotkla.Už som niečo podobné zažila.V našom vchode máme takú

milú mačku,už malaaj malé a oproti v dverázh majú byt v podnájme študenti.Jedna mladá kočka,dávala mačiatkam mliečko,ale prišli sviatky a študáci,boli fuč a nechali mačiatka na pospaz.jedno z nich bolo veľmi inteligentné,zapametalo si kde dievča býva a skučalo pred jej dverami.Ja som asi bola jediná vtedy doma,nikto nevyšiel,ja som plakala za dverami doma,kukala som cez kukátko a nedokázala som výsť z bytu.Konečne prišla po dvoch hodinách Vierka,celý čas som jej telefonovala,postarala sa o to mačiatko,neviem prečo,zostalo samé dole v pivnici,kde bola jeho matka,neviem?Už ho má susedka,vzala si ho domov.Bola som šokovaná z tej starej mačky,ale povedala som svoje aj tej mladej,prečo si potom to mača nevzala,ked ho naučila na seba,nemala odísť už bez neho na tak dlho.

22 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 15. března 2008 v 15:51 | Reagovat

Brunka... teraz si mi niečo primonula. Aj moje kamrátky majú nejakú tú "fóbiu" z mačiek... ale... všetko je niečim podmienené.

Na strednej sme boli roztriedení do troch skupín a práve v tej mojej sa nachádzali dievčata, ktoré mačky neznášali. Ja jediná, som ich musela zaháňať, pretože niektoré "baby" rovnako pišťali pri ich pohľade. Iné boli agresívnejšie, tie by neváhali aj ublížiť, len aby ich dostali zo svojho "dohľadu" (ale nie ako tí vagabundi, skôr myslím na odohnanie palicou či kameňom). Ja mám mačky veľmi rada, už od detstva, nebol čas keby sme nemali nejakú. Ale veľa ich od nás ušlo (ako deti sme si ich tak nevážili - ale pozor, nikdy sme ich netýrali)

Jedna z kamarátok, mala nepríjemnú skúsenosť s mačkami. Jej teta prišla vďaka "nebezpečným baktériam" (nepamätám si ich názov) o dvojičky - potratila. Ale také majú aj iné domáce zvieratká (aj psy).

Druhá má zase veľmi negatívnu skúsenosť, majú chatu zo záhradou, a keď tam dlho neboli (najmä cez zimu) tak sa tam "nasáčkovala" jedna mačacia rodinka. A použila ich chatu aj ako toaetu. Odvtedy ich nemusí. Iba sa obávam, aby také "nepriateľske nápady" nepreniesla aj na syna. On ešte nebol v blízkosti žiadneho zvieraťa.

A ešte k tebe, to nie je nič strašné, že sa ich obávaš... znesieš ich ale nie blízko teba. Rovnako je to pri mne a tu sa to týka tých väčších "mačkovitých šeliem". Obdivujem levy, pumy a tak... ale že by som sa k nim priblížila... tak to by ma ani nenapadlo.

23 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 15. března 2008 v 15:52 | Reagovat

oprava - pripomenula

24 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 15. března 2008 v 16:04 | Reagovat

Bruni, nevadí, hlavne, že by si sa postarala o to mačiatko. Už len slovo mačiatko je rozkošné. My sme boli doma tri baby, ale ani jedna sme neochoreli, mali sme šťastie, sme odolné. Inak, ako si mačku naučíš, tak bude. Suseda sa ich teda síce bojí, ale kŕmi to trikrát za deň a potom sa diví, že má myši aj v šope a barskde. No moja nediv sa, keď učíš mačku pomaly stolovať a jesť príborom, prečo by sa unúvala chytať myši? Ja im dám, keď mám. Keď nemám, nech si chytia. V lete im dávam len vodičku, to úplne stačí, tlsté sú aj tak. Ale počítam, že tebe to nevadí, keď sa na vás ludia občas bavia, úprimne, je to smiešne, keď má niekto fóbiu z niečoho tak roztomilého. Treba spraviť z nedostatku prednosť a basta, z tohto hľadiska budeš iste jedinečná.

25 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 15. března 2008 v 16:07 | Reagovat

Ivanka, aspoň podľa mojich znalostí, od mačiek je to toxoplazmóza a od psov toxokaróza.  Toxoplazmóza je zákernejšia, ale to druhé sa prejavuje zápalmi plúc, alebo to prejde do očí na zápaly očných spojiviek. Ja čo mám na Morave kamarátku, zistili jej tú toxokarózu a automaticky sa robia testy na tehotenstvo, a bola, lpredstav si že bola v treťom týždni ani sama nevedela. Je to nebezpečné, sposobuje to degeneratívne zmeny, alebo teda aj potraty. takže malé zdravotné okienko možem zavrieť.

26 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 15. března 2008 v 16:16 | Reagovat

áno... o tom som počula. Vraj sa to neprejavuje viditene... ale iba pri testoch. To je trocha odstrašujúce.

27 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 15. března 2008 v 17:11 | Reagovat

Veď to, neprejavuje sa to. Mám neter, bola stále chorá, už vybrala všetky druhy liekov a furt  bola chorá, odobrali jej aj z toho na krku čo je, nespomeniem si, ako sa to volá,  vzorku na histológiu a až naposledy robili testy na toxoplazmózu a predstav si, bola tam! Už viem, to na krku, uzliny.

28 Bruna Bruna | 15. března 2008 v 23:36 | Reagovat

Uzliny sú chytené,ako prvé,potom mozog a kaput!Môže sa stať,ale je to

iba zriedkavé.Dúfam,že sme nenakazení,dávam si na zdravie pozor,ale to veľakrát nestačí,to je fakt.

29 Bruna Bruna | 15. března 2008 v 23:44 | Reagovat

Už to nejako doválím,bývala som aj na dedine a prežila som to,tam boli mačky všade,ale dosť som trpela,ani som to nechcela nikomu povedať,tak som sa hanbila,no nakoniec,možno to bolo šťastie,lebo keby to decká vedeli,asi by ma strašili.

Ivanka,ja nijako nedostanem toxoplazmozu,to mi teda nehrozí,

ale i tak by som asi pre Montíka aj umrela,mám ho ako decko.

30 Bruna Bruna | 15. března 2008 v 23:58 | Reagovat

Ci ako sa to druhé ochorenie volá,ani som nevedela,že aj to je na obzore.

Ked si predstavím,koľko máme holubov u nás pri Bille(taký obchod s nadchodom,kde sa pelešia naši vtáci),ked bola tá epidémia,nám na sídlisku umreli ľudia,ani to nepovedali v médiách a doslova srali na to,každé ráno som mala doslova, osraté aj okno na aute,umyla som to a čo?Chviľu som sa bála,myslela na to,prišla som do kancľu,drhla som si zas hodinku ruky. Môj sused mal permanentne osrané celé auto,kým šiel na pumpu,aby ho dal umyť,ale musím podotknúť,že už máme akosi menej tu tých holubov,aj je menej špiny,no Vídeň to tunák není.

31 Bruna Bruna | 16. března 2008 v 0:13 | Reagovat

Inak,holub,ako vták,je to vták,nie?je milé spestrenie v prírode,poznám u nás v práci jedného poisťováka,čo chová holubov a je uplne z nich hotový,vraj sa normálne rozpráva s nimi,má aj poštové a krásne ,vzácne holuby.

32 Mirina 35 Mirina 35 | E-mail | 16. března 2008 v 11:06 | Reagovat

U nás  v ulici jeden vták chová holuby, bol už aj v novinách, má nejaké výstavné kusy, ale mne to žily netrhá, nejaké holuby, sú to prenášači chorob kadejakých, máš pravdu, Vídeň to tu není.

K tomu osranému autu, mala si to urobiť ako Škopková, srala na to. A jela.

33 Bruna Bruna | 16. března 2008 v 23:53 | Reagovat

Ja som videla,také biele,krásne sú,aj učenlivé a milé,tak utešene si držia hlávky,

aj lietajú nejako elegantne,mne pripadali,akoby sem prišli z rajskej záhrady.

ale ten môj kelega je vieš... čo? nie nadarmo chová holúbkov,strašný vtáčik,letáčik je to,te Ti má v  svojom krdli toľko holubičiek,že škoda,..reči!

34 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 25. března 2008 v 23:32 | Reagovat

Budem tu písať ešte o tých mojich zvieratách.

Momentálne mám psa Badyho, kocúrov Triskáča a Ciloa, mačku Bobku. Ale rozrástli sme sa aj o akvárijne rybičky (tie ale nemajú mená)

Tieto "štvornohé" zvieratá... patria k tým "dlhodobejším. Ešte predtým som mala dvoch "dlhodobejších" psov.

Ja si myslím, že my sme mali zvieratá čo si pamätám skoro od narodenia. Dedo z babkou mali psa a mačku od môjho narodenia až do ich smrti... takmer 10 rokov. U nás sa to striedalo aj psy aj mačky. Otec vždy nejakú zatúlanú priniesol (keď bol v stave...) mame to vadilo iba zo začiatku, ale nikdy počet neprekročil viac ako dva kusy. Lenže nepamätám sa ne... no možno jednu. Ako malé dievča som dostala mačku "Dášenku" (to podľa tej rozprávky, podobala sa farbou na toho psíka). Mala som ju asi najradšej, bola čistotná a v noci mi chodievala do postieľky... Ale to mama vždy zatrhla, a zobudila ma vtedy, keď mi ju brala z vankúša. Mala som ju od svojej prvej triedy až do druhej. Keď mi ju niekto otrávil, bola som veľmi smutná... dokonca som nechcela nijaké nové mača. Ešte si pamätám na čierneho kocúra (ale veľmi pekného), my nie sme poverčiví, ale keď dedko zomrel, tak nám ten kocúr zmizol.

Otec ako šofér... pamätám sa na jednu zvláštnu situáciu. Išiel práve s autobusom do garáže a v Žiari na prechode zbadal psa, ktorému sa asi veľmi nechcelo prejsť. Normálne tam zastal akoby čakal či ho niekto zrazí. Tak mu otec otvoril dvere a zavolal ho dnu. No a tak sme získali jedného "krátkodobého" psa.

To boli takí... ktorých si pamätám a potom prišlo obdobie tých "dlhodobejších" psov.

V novembri v 89, otec pracoval... na nejakej chalúpke v blízkej dedinke. A tam išli "utopiť" štence... To otca vydesilo, a skôr ako to ten človek urobil, tak ho prehovoril nech to ešte nerobí, že on si ich zoberie keď trocha odrastú. No a potom pár dní pred Vianocami priniesol v čiapke šteniatko ratlíka (ale kríženého ešte s nejakým). Tento pes sa volal Andy a bol to náš "cestovný" pes. A to myslím doslovne, veľmi rád sa prevážal na aute... ale iba na prednom sedadle, a keďže vzrastom bol "neveľký" tak musel vždy sedieť niekomu na kolenách. Ale častokrát chodieval iba s otcom na chalupu (to neviem ako zvládli). Pri spomienke na tohto psa si spomínam... my sme mali chalupu v Hronskej Dúbrave a Andy, už keď sme na Šašove odbáčali tak bol v siedmom nebi. Ale raz sme sa vybrali na Moravu... Samozrejme zobrali sme aj psa. Mal som ho na kolenách a odrazu keď sme na Šášove odbočili na opačný smer... Andy znervóznel. Dokonca začal štekať na otca ... niečo v zmysle, že si asi pomýlil cestu... vtedy po prvý krát preskočil do zadu k mame a pozeral sa na ubiehajúcu cestu čo mala viesť ku chalupe.

S týmto psom máme aj veľa zážitkov... Na chalupu chodieval aj jeden hudobník z jednej známej hudobnej skupiny z Bratislavy. A to bol druhý človek po otcovi, za ktorým chodieval. Dokonca ušiel z našej chalupy k nim. Ale to nevadilo... veď otec mu pracoval na prestavbe (za čo sa nám ten človek v jednej TV relácii odvďačil tým, že keď sa ho O Z pýtala, či si všetko "prerábal" sám... pochválil sa sebou a mojim strýkom... otca nespomenul, aj keď mal na to možnosť...ale... toto sem nepatrí) späť k psovi. Strašne sa bál vody...kúpania... stačilo to iba spomenúť a už sa išiel ukryť. A raz tomu človeku... ukradol nejaké mäso...tak sa nahneval chytil ho a namočil do suda s dažďovou vodou... a potom sa s ním zatvoril v kúpelni. boli tam skoro hodinu a iba sme počúvali ako mu "dohovára". asi to zabralo.

Keď otec zomrel, tak sme potom prišli aj o tohto psa. Neviem... asi ušiel... myslím... nebola som potom pár dní doma... a to že ho už nemáme... to som si uvedomila dosť neskoro.

Potom opäť prišli krátkodobé mačky... (nepamätám)

Keď som chodila do školy, tak som od kamarátky zobrala jedno šteňa... tomuto som dala meno Whisky. Bol to rovnaký pes ako náš predchádzajúci... ale tentoraz celý čierny. Priniesla som ho maličkého v škatuli od topánok (v autobuse, ho všetci hladkali... jej aký zlatý) Lenže z neho sa vykľul veľmi „zúrivý“ strážny pes. Medzitým sme mali... na rok aj fenku... (tá mala aj 6 šteniatok). Jedno šteniatko bolo ale choré, museli sme ho dať utratiť. Jedno... biele... bolo najväčšie a čiže aj najhladnejšie. Krabicu sme mali na medziposchodí nášho domu... a vtedy moja mama na ňu zdola zavolala.... Naša fenka vyskočila... spolu aj s tým bielym psíkom (neodpojil sa). Ale dlho to nevydržal... a skotúľal sa schodmi dolu. Ja som už myslela, že bude po ňom... lebo pri každom náraze na schodík som počula tie „čínske“ výkriky. Zbehla som dolu v domnení, že bude už po ňom, na čo sa iba otriasol. Volali sme ho Guľka.

Ale táto fenka... asi aj ona bola otrávená. Naobed bola v poriadku... ale večer to začalo... volali sme aj veterinára... nebol zastihnuteľný.  Pamätám sa, že som bola pri nej celú noc (ten pohľad, ale nikomu neprajem)... ráno som išla do práce... no a keď som sa vrátila s tým, či zastihli veterinára, bratov kamarát mi to už necitlivo oznámil. Vraj zdochla... aké odporné slovo. Vtedy  sme dostali aj našu „starú“ mačku Bobku... ešte aj s kocúrom, ale ten záhadne zmizol.

Pes Whisky vydržal veľmi dlho... ale raz cez zimu sa mu muselo niečo stať pretože vyšiel z búdy, ľahol si na sneh a zamrzol.

No a potom do tej búdy išla mačka a tam mala nášho Triskáča.... a v rovnaký deň u suseda mala jeho fena šteňatá... čiže aj nášho Badyho. O Ciloaovi som už spomínala... čo mu urobili.

Tak taká je „história“ mojich zvierat.

35 Ivana 79 Ivana 79 | E-mail | 23. dubna 2008 v 20:30 | Reagovat

mám dve malé mačiatka... teda moja mačka ich má

36 jurino jurino | E-mail | 24. dubna 2008 v 1:36 | Reagovat

To je zlaté, ako by som chcel aspoň jednu malinkatúúúú! Ivanka, pošli mi jednu mailkom, plosssííím! :)) Keď sú tak roztomilé, ja by som ihneď jednu bral, aj keď sa desím toho, ako by si rozumela s mojimi operencami. Oni sú úplne bohoví, agenti, držia sa porekadla Kto druhému zrno kradne sám ho potom nakŕmi. Lepšie ako do jamy spadnúť, oni však majú krídla. No ale nebudem písať viac, to v tejto sekcií využijem neskôr, chystám mega príspevok o zvieratkách. No nechám ho dozrieť vysušiť a potom vylúpnem zrnká :)

37 Bruna Bruna | 25. dubna 2008 v 16:00 | Reagovat

Už sa teším,strašne.

38 Bruna Bruna | 26. dubna 2008 v 13:52 | Reagovat

Myslím na Jurinkove príbehy,čo si mal Jurinko Suninku,tá srandistka psíček? Tá musela robiť neplechu...aj s Jurinečkom...

39 jurino jurino | E-mail | 2. května 2008 v 14:51 | Reagovat

Brunka, už sa veru chystám čosi napísať. Onedlho opíšem môj zverinec, mal teda košatú históriu...

40 raybangr raybangr | E-mail | Web | 12. října 2017 v 9:27 | Reagovat

Eκπτώσεις στα γυαλιά ηλίου <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban wayfarer</a>. Οι χαμηλότερες τιμές που έγιναν ποτέ στα Rayban. Προλάβετε τα καλύτερα σχέδια πριν εξαντληθούν…
Διάλεξε ανάμεσα σε 367 Γυαλιά Ηλίου Ray Ban Γυναικεία το προϊόν που σου ταιριάζει στην καλύτερη τιμή. Μοντέλα 2017. <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban 2017</a>
Γυαλιά Ηλίου <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban Sunglasses</a>, Γυναικεία Γυαλιά Ηλίου Ray Ban, Ανδρικά Γυαλιά Ηλίου Ray Ban, προσφορές γυαλιά ηλίου, αγορά γυαλιά ηλίου.
Αγοράστε 1.016 <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban wayfarer</a> Γυαλιά ηλίου σε οικονομικές τιμές από το online κατάστημά μας. Γρήγορη και δωρεάν αποστολή σε όλη την Ελλάδα.
Polaroid - Επώνυμα Γυαλιά Ηλίου στις καλύτερες τιμές της αγοράς. <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban γυναικεια</a> Μη χάσετε τις μοναδικές προσφορές μας!
Αγοράστε αυθεντικά γυαλιά ηλίου <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban γυναικεια</a> , στην καλύτερη τιμή και Δωρεάν ... Ηλίου rayban Ανδρικά | Γυαλιά Ηλίου rayban Γυναικεία | Γυαλιά οράσεως rayban
Η καλύτερη τιμή, ευκαιρίες & προσφορές για <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban γυαλι?</a>. Σύγκριση προϊόντων, τιμών & χαρακτηριστικών. Δες αξιολογήσεις ... Γυναικεία Γυαλιά Ηλίου.
Carrera, D&G, Gucci, <a href=https://www.rayban.com.gr>ray ban 2017</a>, Tommy Hilfiger και πολλά ακόμα επώνυμα γυαλιά στο ηλεκτρονικό μας κατάστημα.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.